Juhovýchodnú časť námestia v Nitrianskom Pravne uzatvára najväčšia stavba - rímskokatolícky Farský kostol mučedníckej smrti sv. Jána Kstiteľa.

Jeho patrón, sv. Ján Krstiteľ, bol po dlhé storočia erbovým znakom mesta a súčasťou výzdoby mestskej pečate.

HISTÓRIA KOSTOLA

Pôvodný kamenný gotický kostol bol postavený už v prvých desaťročiach mestského zriadenia.Bol výrazom hospodárskej prosperity baní a rozkvetu mesta. Bohatý patriciát už koncom 14. storočia, po krátkej závislosti na bojnickom prepošstve, vymohol pre Pravno samostatnú farnosť, ku ktorej boli pričlenené okolité fílie.

V druhej polovici 16. storočia zasiahlo farnosť reformačné hnutie. Kostol spočiatku slúžil katolíkom i evanjelikom, no postupne, zásluhou bojnických zemepánov Thurzovcov, ktorí v roku 1527 prestúpili na protestantskú vieru, ovládli kostol i faru luteráni. V období stavovských povstaní v 17. storočí bolo mestečko viackrát vyrabované a časté požiare poškodili viaceré historické stavby. Tak v roku 1605 Bocskayovi kuruci vypálili kostol a zničili zvony. Po krátkej rekatolizácii farnosti v roku 1678 Thôkolyho vojská opätovne spustošili kostol a vypálili školu. Na rozsah škôd poukazuje dlhodobosť rekonštrukčných prác v rokoch 1683 až 1686.

Po r. 1819 bolo potrebné kostol i faru zrenovovať. Miestny farár a rodák Anton Alojz Tenczer dal opraviť vežu s hodinami, obnovená bola strecha a celý objekt bol zvonku i zdnuka vymaľovaný. Neprešlo ani osem rokov, kostol, fara, radnica s takmer celým námestím a domy okolitých ulíc ľahli popolom. R. 1827 z komína bytu miestneho učiteľa vyšľahol plameň a za pár hodín sa požiar rozrástol do celého širokého okolia. Horúčava roztopila vežové hodiny a odtrhnuté zvony prerazili chrámovú klenbu. Už v nasledujúcom roku započali opravy a rekonštrukčné práce. Do obnovenej veže boli v decembri 1828 vytiahnuté nové zvony, ktoré odlial kremnický zvonár Samuel Hackenberger. Vežové hodiny opravil Ján Parduba a vyzdobil ich zlatník Ján Turczer. V roku 1831 bol zrenovovaný vežový balkón a v nasledujúcom roku postavená vežička s kohútom nad svätyňou.

Nákladné a dlhotrvajúce rekonštrukčné práce však kostol nemohli zachrániť. Chátral naďalej, dovtedy, kým ho prievidzský hlavný slúžny nenechal z bezpečnostných dôvodov dňa 8. októbra 1896 úradne uzatvoriť. Začiatkom ďalšieho roka mestská rada pod tlakom obyvateľov rozhodla, že kostol bude okrem veže a kaplnky sv. Michala zbúraný a postavený odznova.

Práce na prestavbe začali v roku 1904 podľa plánov budapeštianskeho architekta Otta Sztehlu. V nasledujúcom roku bola stavba dokončená a po dotvorení vnútorného zariadenia bol kostol I. septembra 1907 slávnostne konsekrovaný miestnym rodákom, biskupom Dr. Pavlom Jozefom Lányim-Késmarkim. Projektant použil neogotický sloh s trojloďovým priestorom a polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým lunetami s náznakom rebier. Hlavná a bočné lode majú popri lunetovej krížovú klenbu. Obvodové múry spevňujú oporné piliere. Vstupné priečelie je vyzdobené sochami apoštolov Petra a Pavla.

VÝZDOBA KOSTOLA

Z pôvodného kostola sa zachovala iba veža a kaplnka sv. Michala s oltárom a ľudovou plastikou Piety z konca 18. storočia. Z vnútorného vybavenia starého kostola je známych 17 predmetov, uložené sú v bojnickom múzeu. Takmer celá vnútorná výzdoba nového kostola pozostáva z darov zámožnejších spolurodákov, zbierok miestneho obyvateľstva a predmetov prenesených zo zrušeného kláštora Venantinum.

Kaplnku Božieho hrobu dal z carrarského mramoru vyhotoviť Anton Richter. Vyzdobená je obrazmi mníchovského maliara Rudolfa Schmalza a miestneho majstra Hollayho. Pieta je z minulého storočia. Skapuliarsky oltár v bočnej lodi je darom Štefana Mateja Richtera. Autorom výzdoby v neogotickom štýle je majster Ján Schmidt. Dvadsať registrový orgán na chóre, dielo majstra Otu Riegera z Krnova (Jägerndorf), je darom Dr. Pavla Jozefa Lányiho. Polychrómovaná kazateľnica s ozdobnými mrežami z roku 1907 je dielom majstra Schmidta. Pseudogotická krstiteľnica a spovedelnice pochádzajú z umeleckej dielne firmy Seilnacht a Baer v Hlohovci.

Darom, zbierkami a výnosom z divadelných predstavení miestnych ochotníkov boli zadovážené aj liturgické nádoby a obradné rúcha. Umelecký figurálny betlehem z roku 1934 je dielom rezbára Ferdinanda Prinotha.