V Kľúčovom, mestskej časti Nemšová, vyrastie nová ulica. Onedlho sa tu začne čulý stavebný ruch a rodinný poklad v podobe nového domu tu nájdu desiatky obyvateľov. No poklad tu našli aj archeológovia. Tí pri klasickom archeologickom prieskume pred začiatkom výstavby zažili doslova archeologickú žatvu. Po dĺžke asi 800 metrov našli množstvo archeologických fragmentov.

Celá plocha budúceho staveniska bola nimi priam posiata. „A nemáme tu len jeden druh nálezov. V južnej časti sme našli dosť stredovekých objektov. My práve stojíme na vrstvách doby bronzovej, z tejto doby sú tu dve osídlenia. A najnovšie sme dva metre od súčasného terénu zachytili osídlenie z neskorej doby kamennej. Vyzerá to na badenskú kultúru, čiže sa bavíme o období asi spred 5-tisíc rokov,“ vymenúva jeden objav za druhým archeológ a vedúci výskumu z Trenčianskeho múzea Juraj Malec.

Archeológovia tu potichu „kopkajú“, zatiaľ čo miestni o ničom nevedia. Novinári sem síce priebežne prichádzajú, no ešte niekoľko týždňov musia držať bobríka mlčania. Nálezisko, ktoré archeológovia objavili, je mimoriadne vzácne. A ak by sa o ňom dozvedeli špekulanti, mohli by ho zničiť či vykradnúť. Aj preto museli všetci sľúbiť, že o tomto nevídanom objave budú mlčať, až kým sa práca archeológov neskončí. Verte, že pre novinára je to neskutočné pokušenie. Jazyk aj prsty na klávesnici vás svrbia, lebo niečo nezvyčajné, zaujímavé a možno aj veľkolepé sa deje pred vašimi očami. A vy sa musíte tváriť, že nič. Dnes, keď tieto riadky čítate, sa archeologický výskum priamo v Nemšovej skončil, artefakty sú na mieste, kde sa budú skúmať ďalej. Stavebné stroje sa môžu pustiť do výstavby rodinných domov. Bagre sa zaryjú do hliny ako do ktorejkoľvek inej. Pritom nedávno by tu bagre prehadzovali kultúrne dedičstvo z jednej kopy na druhú. A to si predstavte, aké nadšenie zažívali archeológovia. „Prekvapila ma veľkosť nálezu. Toto miesto bolo luxusné pre celé generácie ľudí, čo dokazujú vrstvy nálezu. Máme tu množstvo bronzových nálezov, spomeniem dýku, fragmenty šperkov, teraz sme asi v polovici kopania a našli sme už desať ihlíc, sú tu zásobnice. Človek ide do roboty s tým, že sa teší, čo nové nájde. Bronzy nie sú samozrejmé pri každom výskume. Je to radosť,“ hovorí Juraj Malec aj napriek sychravému zimnému počasiu.

Naši predkovia nám tu zanechali doslova poklad. Aj keď vzácny je len pre historikov, ktorí ho dajú do dejinných súvislostí. Ak by sa poklad dostal do nepovolaných rúk, možno by sa speňažil, no odborníci si nevedia predstaviť, akú hodnotu má kus črepu pre laika. „Zato historická a vedecká hodnota je nesmierna. Vieme hľadať analógie, vieme dokladať importy, napríklad aj zo Stredomoria. A to sa bavíme o období praveku,“ vysvetľuje nám vedúci výskumu a postupne s ním schádzame do jednej krásne vykopanej jamy. Očami laika si všimneme rôzne farby hliny. Juraj Malec nám však ukazuje, že bledá hlina je lem a tmavú hlinu si máme predstaviť ako niekdajšiu zásobnicu. Tú naši predkovia používali ako chladničku. Zásoby jedla totiž skladovali v zemi. V ďalšej „jame“ nám archeológ ukazuje mohylu. „Predpokladáme, že tu nájdeme aj hrobovú komoru, ktorá mohla byť z dreva. A keď prehnila, prepadla sa a zavalila ju hlina. Prepálená vrstva zeme tomu nasvedčuje.“

Mohyla mohla mať priemer až 25 metrov, pričom takéto mohyly stavali významnejším členom osadenstva, bojovníkom či vládnucim vrstvám. „Presnejšiu interpretáciu budeme poznať, ak nájdeme pozostatky a prípadné milodary,“ uzatvára Juraj Malec. Nálezisko po celý čas strážili policajti a detektoristi z občianskeho združenia Hradiská. Tí archeológom pomáhali aj pri hľadaní bronzových fragmentov.

foto: Trenčianske múzeum v Trenčíne