Prechádzajúc diaľnicou medzi Trenčínom a Považskou Bystricou ste určite pohľadom zaostrili na zaujímavý skalný útvar. Znalci prírody vedia, že okolité kopce v blízkosti moravských hraníc predstavujú ďalší z pokladov Slovenska. Nevšedný názov Vršatec je dostatočnou inšpiráciou na ďalší zo „zásahov“ našej turistickej polície. A to sme len pri názve...

Ó, tie skaly!

Prírodná rezervácia Vršatské bradlá leží v severovýchodnej časti pohoria Biele Karpaty. Najvyšším vrchom a zároveň druhým najvyšším bodom Bielych Karpát je Chmeľová (925 m n. m.). Dominantnou polohou boli v stredoveku predurčené na vybudovanie Vršatského hradu, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny. Jeho počiatky siahajú do polovice 13. storočia, kedy v najvyššom bode postavili strážnu vežu, ktorá mala chrániť severozápadné hranice Uhorska.

Hradný vrch bol z troch strán úplne nedostupný, jednotlivé časti hradu oddeľovali značné prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel tak zabezpečoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu. Patril medzi bohaté a pohodlné hrady s vlastnou pekárňou, pivovarom a rozsiahlymi vínnymi pivnicami. Svoje naj si vyslúžil ako najvyššie položený hrad na vápencovom bradle na Slovensku. Koncom 17. storočia však dvakrát vyhorel a v roku 1708 ho na cisársky rozkaz výbuchom strelného prachu premenili na zrúcaninu. Z Vršatského hradu je krásny panoramatický výhľad. Strážovské vrchy, Kľak či Považské podolie odtiaľto vidno ako na dlani.

Turistický okruh

Červený Kameň – Chmeľová, sedlo – Chmeľová – Vršatec, hrad – Vršatské Podhradie – sedlo Chotuč – Červený Kameň (obojsmerná). K Vršatcu sa možno dostať autom po krivolakej asfaltovej ceste z Pruského. My však štartujeme turistický okruh z neďalekej obce Červený Kameň. Zaparkovať sa dá pohodlne pri kostole, neďaleko smerovníka turistických trás. Nemotorizovaní turisti, samozrejme, môžu využiť služby autobusovej dopravy z Ilavy a okolia. Oblasť je zaujímavou voľbou aj pre vyznávačov cyklistiky. Prudšie stúpania tu pravidelne zoceľujú nohy nejedného „saganovca“.

Vyberáme sa po žltom značení a raz miernejším, raz prudším stúpaním mierime do sedla Chmeľová. Hneď na začiatku trasy odporúčame pozorne sledovať turistické značenia, po ceste sú totiž viackrát nešťastne umiestnené. Ak nechcete nadrábať pár výškových metrov, ostražitosť je namieste. Najprv ovocný sad, lúka s pôsobivým výhľadom na Červenokamenské bralo a už sme súčasťou zrekonštruovaného náučného chodníka „Okolo Vršatca“. Prostredníctvom 10 tabúľ sa možno dozvedieť zaujímavé informácie o okolitej faune, flóre a miestnych pomeroch.

Zdržanie, čo stojí za to

Lesnou cestičkou sa pomaly dostávame k sedlu Chmeľová. Bohužiaľ, nie je označené. Spoznáte ho však podľa výraznej skaly a podľa toho, že trasa v tomto bode prestáva stúpať. Ak sa chcete pokochať výhľadmi, odporúčame odbočku na vrch Chmeľová. Treba hľadať lesný chodník oproti skale vedúci nahor. Po 15 minútach nás už čakajú očarujúce výhľady. Chvíľu si tu posedíme, hútame, kam to až dovidíme, a potom opäť smer sedlo. Stúpanie je už za nami, pokračujeme trasou dole do Vršatského Podhradia.

Čas obedový

Keďže je čas obeda, za úvahu stoja stravovacie možnosti okolia. Uhasiť smäd možno v miestnej krčme, no s hladom je to už horšie. Návštevníkov v tomto prípade zachraňuje hotel Vršatec. Jednoduchý, pekne situovaný hotel s výhľadom na ruiny hradu poskytuje obstojné služby. Pripojili sme sa k niekoľkým skupinkám hostí na terase. Džavot vychádzajúci z útrob hotela prezradil, že sa tu koná detský tábor a že aj jeho účastníci majú obedňajšiu pauzu. Terasa s výhľadom je dobrým útočiskom na nabratie ďalších síl do poznávania okolia. Klasický, prevažne mäsový jedálny lístok by si žiadal osvieženie, no s prižmúreným okom, chuťou jedla a milou obsluhou u nás hotel obstál.

Podľa informácií od čašníčky tu hostia najmä návštevníkov z Moravy. Jej slová potvrdzuje i pani Iveta, ktorá si sem prišla oddýchnuť spolu s rodinou. „Jsme tady již podruhé a přijedem zas. Děcka to tady mají hodně rádi,“ prezrádza nám. Oddýchnutí sa vyberáme na špacírku k ruinám hradu. Po ceste míňame ešte stále prázdny wellness hotel Karpatia. Otvorenie avizoval v roku 2018, no v čase našej návštevy nejavil žiadne známky života. Pri informačnej tabuli pod hradom stretáme starší manželský pár z Banskej Bystrice. „Poznáme to tu dobre, pravidelne chodíme za manželkinou rodinou do Červeného Kameňa. Dnes je na nás síce moc horúco, ale inak je to tu krásne v každom ročnom období,“ konštatuje hlava rodiny.

Motýľou stopou

Od miestneho biológa Mariána Filípka z neďalekého Pruského sa dozvedáme o špecifiku lokality z hľadiska výskytu vzácneho druhu motýľa. „Jasoň červenooký patrí medzi najväčšie motýle s dennou aktivitou na území Slovenska. Zároveň je jedným z najvzácnejších, no hrozí mu vyhynutie. Historicky sa vyskytoval na väčšine územia Slovenska v horských oblastiach. V dôsledku zmien v biotopoch a systematického odlovu zberateľmi však z mnohých lokalít vymizol. Oblasť Vršatecka je pre tento druh jednou z najvýznamnejších na našom území, a to z dôvodu, že populácia je pomerne početná a podľa všetkého aj najväčšia. Biotop je tu pre jasoňa v relatívne dobrom stave a dlhodobo sa robia opatrenia znižujúce riziko jeho vymretia. Vyskytuje sa najmä nad obcou Vršatské Podhradie a tiež na Červenokamenskom brale,“ informuje pán Filípek.

Zub času

Prejdeme kúsok nahor po cestičke a už sa ocitáme pri ruinách hradu. Aj keď z pôvodnej stavby veľa nezostalo, históriou to tu skutočne dýcha. Kúzelné pohľady na podhradie pod nami či vzdialené Strážovské vrchy opäť stoja za to. O pár minút zídeme na cestu a cez obec sa napájame na modrú turistickú značku. Škoda, že v roku 1962 dedinka vyhorela a v ohni zmizla jej typická drevená architektúra.

Popri domčekoch prechádzame na koniec obce. Ešte zopár obhliadnutí na pôsobivý Vršatec a po asfaltovej ceste zostupujeme naprieč poľami i lesom späť k autu. Celý okruh s odbočkou na vrch Chmeľová a zástavkou na hradných ruinách zvládnete bez dlhšej prestávky do 4 hodín. Trochu sa našliapete, no ovocné stromy, často staré sorty, ktorých zachovanie strážia miestni ochranári, vám trasu v správnom ročnom období ochutia. Okruh možno absolvovať aj z Vršatského Podhradia a kombinovať s rôznymi odbočkami. Za zmienku stojí možnosť pokračovať po modrej značke do obce Lednica k zrúcanine hradu či na opačnú stranu z Vršatca cez Biely vrch do Krivoklátu a jeho tiesňavy. Alternatív je viac ako dosť.

Do červena

Náš výlet sa však ešte zďaleka nekončí. Čaká na nás už spomínané Červenokamenské bralo. Pre obec je také typické, že sa dostalo nielen do jej erbu, ale i do jej názvu. Bralo, krajinársky hodnotný vápencový monolit červenkastej farby s výškou 45 metrov, žiari pri zapadajúcom slnku do červena. Náučný chodník okolo brala nemôžeme opomenúť a vyberáme sa cez dedinu na jeho začiatok. Na trase sú informačné tabule, liečivá studnička, krásne výhľady na celú dolinu a impozantné Vršatské bradlá.

Pod Červenou skalou je i Kaplnka Panny Márie, kde sa konajú púte. Ide o nenáročnú trasu, vhodnú aj pre rodiny s deťmi, netrénovaných turistov či dôchodcov. Ak do Červeného Kameňa zavítate v pracovný deň, určite si nedajte ujsť vynikajúce produkty mliekarne Agrofarma kúsok za obcou. Možno si tak ešte doma pripomenúť originálne chute tohto kraja v podobe výborných syrov či žinčice.

Stále na skok od diaľnice, no s pocitom, akoby ste boli niekde v Rozprávkove. Pokojná atmosféra obce pod skalami, krásna príroda a pôsobivé výhľady zhora navodzujú atmosféru, že sa tu zastavil čas. Leto sa pomaly preklápa do jesene, prichádza turisticky najplodnejšia časť roka. Stabilné počasie s príjemnými teplotami a zafarbená príroda budú v tomto trochu zabudnutom kraji čakať s otvorenou náručou. Na aute, na bicykli alebo v turistických topánkach počas výletu v okolí Vršatca môžete spraviť niečo dobré pre svoje telo i ducha.

text: baf

foto: Peter Savko