Župný dom patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Trenčína. Pôvodne bol mestským palácom Ilešháziovcov, neskôr sídlom Trenčianskej župy aj Trenčianskeho múzea. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa opäť stáva miestom kultúry, umenia a spoločenských stretnutí.

Od šľachtického sídla k sídlu Trenčianskeho múzea

Ilešháziovci boli veľmi bohatým a vplyvným uhorským rodom, ktorý bol úzko prepojený s Trenčínom a Považím. V roku 1734 vymenili budovu dnešného Župného domu za iný, menší dom uprostred Mierového námestia, ktorý dovtedy slúžil ako župné sídlo. V rokoch 1760 – 1764 prešiel Župný dom rozsiahlou prestavbou. Budova získala dnešnú podobu a jej priečelie zdobila grécka bohyňa spravodlivosti Themis s váhami a rohom hojnosti. Symbolizovala spravodlivosť predstaviteľov župy a zároveň hojnosť v celom kraji.

Dodnes sa na jej priečelí zachoval veľký župný erb a nápis s menom vtedajšieho župana a panovníčky Márie Terézie: „Postavil Ján Ilešházi, večný trenčiansky a liptovský župan za iniciatívy otca Jozefa, počas panovania pobožnej nepremožiteľnej cisárovnej Márie Terézie.“

Župný dom slúžil ako sídlo Trenčianskej župy až do jej zrušenia v roku 1922. Od roku 1940 sa tento priestor stal sídlom Trenčianskeho múzea. Expozície boli zamerané na históriu, prírodu, archeológiu, ľudovú kultúru aj umenie z Trenčína a okolia. Verejnosti boli prístupné až do septembra 2023, kedy sa Trenčianske múzeum zatvorilo z dôvodu prípravných prác pred rekonštrukciou aj realizáciou architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu.

Múzeum tu sídliť nebude, ale…

Pôvodne sa do Župného domu malo vrátiť Trenčianske múzeum. To však svoje expozície postupne sústreďuje aj na Trenčianskom hrade, ktorý sa vďaka projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 intenzívne rekonštruuje. Župný dom preto dostane širšie využitie. Počítame ale s tým, že v spolupráci s Trenčianskym múzeom sa v jeho priestoroch budú konať aj výstavy venované Trenčínu a jeho histórii.

Sobáše i významné návštevy

Súčasťou Župného domu by malo byť aj zázemie pre zamestnancov mestského úradu a Kreatívneho inštitútu Trenčín. Župný dom však môže plniť aj spoločenské a reprezentatívne účely. „Predpokladám, že bude novým miestom pre svadobné obrady,  viem si predstaviť, že by tu mohol mať primátor alebo primátorka dočasnú kanceláriu na prijímanie významných návštev a že celkovo tento priestor bude slúžiť rôznorodým reprezentatívnym aktivitám. Budova je obrovská na mnohé využitia,“ povedal R. Rybníček.

Nový priestor pre kultúru

V rokoch 2025 a 2026 prebehla rekonštrukcia Župného domu v rámci ktorej bol obnovený interiér, fasáda aj nádvorie. Rekonštrukcia vo výške takmer 4,9 mil. € bola financovaná z programu Slovensko. V zrekonštruovanom Župnom dome vznikli výstavné a galerijné priestory a tiež priestory na menšie koncerty, vernisáže či literárne večery. Po rokoch sa tak historická budova opäť stáva živým kultúrnym centrom mesta.

Prvou výstavou, ktorá sa tu koná, je medzinárodná výstava Glokálna rovnosť a pohostinnosť (neplatné idey?). Ide o jeden z kľúčových projektov programu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry. Pripravili ju kurátorky Edit András a Ilona Németh. Výstava reaguje na naliehavé otázky súčasnosti – rastúce sociálne, ekonomické a rodové nerovnosti, klimatickú krízu, geopolitické konflikty, ako aj vplyv technológií, sociálnych sietí a umelej inteligencie na každodenný život. Môžete si ju pozrieť do 7. decembra 2026.

Od 11. septembra 2026 pribudla v Župnom dome aj druhá výstava – Tenká zelená línia. Pod kurátorským vedením Ota Hudeca sa venuje témam klimatickej krízy, ochrany prírody, biodiverzity a environmentálneho aktivizmu. Výstava potrvá do 6. decembra 2026 a návštevníkov zavedie aj do vnútorného dvora Župného domu, kde vznikol mural umeleckej skupiny Comunite Fresca inšpirovaný miestnou trenčianskou flórou. Výstava je súčasťou projektu Zelená línia v rámci programu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry.

Otváracie hodiny Župného domu: streda – nedeľa, 10.00 h – 18.00 h.

Prehľad aktuálnych podujatí v Župnom dome nájdete tu.

Zdroj: Mesto Trenčín