Kedysi mali obrannú funkciu, dnes ich vyhľadávajú najmä turisti a milovníci histórie. Beckovský, Čachtický a Tematínsky hrad sledujú dejiny stredného Považia už dlhé stáročia. A hoci sa už nikdy nezaskvejú v takej kráse, akou oplývali v minulosti, stále majú čo ponúknuť.

Hlavná úloha trojice hradov bola v minulosti obranná. Územie, na ktorom sa nachádzajú, tvorilo kedysi hranicu uhorského kráľovstva. „Práve rieka Váh a samotné Karpaty boli hranicou, kde hrady ešte v tom období nestáli. Impulzom, kedy sa začali budovať, bolo 13. storočie a tatársky vpád. Vtedajší panovník Belo IV. Si vďaka tomu uvedomil, že musí tieto hrady postaviť,“ vysvetľuje historik Trenčianskeho múzea Vladimír Pinďák.

Najvyššie položeným hradom je v tomto prípade Tematín – nachádza sa v nadmorskej výške 564 m. n. m. Zaujímavé je aj jeho umiestnenie, najbližšia obec je od neho vzdialená asi štyri kilometre. „Čiže veľmi nemohol spĺňať funkciu obrany Považia. Pravdepodobne bol iba nejakým správnym centrom územia, v ktorom sa nachádzal,“ doplnil Vladimír Pinďák. Na hrade dnes funguje združenie dobrovoľníkov, ktorí sa oň od roku 2007 aktívne starajú a opravujú jeho poškodené časti.

Beckov patril k najvýznamnejším hradom, a to najmä vďaka Ctiborovi zo Ctiboríc. Uhorský šľachtic prestaval hrad na luxusné sídlo a ten, kto sem zavítal, sa v ňom cítil ako na kráľovskom hrade. Z honosne vymaľovaných priestorov sa okrem vyzdobenej kaplnky dnes už nezachovalo takmer nič. Krásu Beckova zničil pred 300 rokmi požiar a z výkladnej skrine Uhorska sa stala ruina. Plánov na jeho obnovu bolo viacero, v 80. rokoch minulého storočia sa začala jeho postupná konzervácia. Hradu opätovne vdýchla život viac ako dvojmiliónová rekonštrukcia spred niekoľkých rokov. Obnovou prešiel dolný hrad, západný palác aj kaplnka. Hrad patrí v súčasnosti medzi obľúbené lokality. Záujem oň zvyšujú aj pravidelne organizované akcie ako divadelné predstavenia, letné kino, historické slávnosti či zabíjačky.

Kým Tematín a Beckov sa nachádzajú na pohorí Považského Inovca, Čachtický hrad vyrástol pred stáročiami na severnej časti Malých Karpát. Vystriedal viacerých majiteľov, no v prvom rade sa spája s osobnosťou krvavej grófky Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 hrad dobyli a vypálili vojská Františka Rákociho a odvtedy pustol. Dnes je jeho vlastníkom obec, ktorej sa podarilo získať peniaze na jeho obnovu. Rekonštrukcia trvala dva roky a hrad pre verejnosť opätovne otvorili v roku 2014. Z rozpadajúcej sa ruiny sa stala zaujímavá atrakcia, ktorú pred časom ocenili aj za našimi hranicami. Britské združenie cestovateľských novinárov (British Guild of Travel Writers) hrad označilo za nový výnimočný produkt cestovného ruchu.

autor: baš

foto: Ľuboš Balažovič