HISTÓRIA

Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, ktorá strážila dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Najznámejším panovníkom a majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý z neho urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav s vlastným dvorom. Trenčiansky hrad svojím bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor.

POVESŤ

STUDŇA LÁSKY

Turecký paša Omar sa rozhodol za každú cenu oslobodiť svoju milú Fatimu. Krásku zajal po jednej z vojnových výprav na Trenčianskom hrade najbohatší magnát Uhorska Štefan Zápoľský. Vykúpiť jej slobodu mohol Turek iba splnením najťažšej úlohy – vykopať do hradnej skaly hlbokú studňu. Zaľúbený a vytrvalý Omar rúbal tvrdú skalu so svojimi tristo druhmi celé tri roky. Pri kopaní studne obetoval ich životy. Studňa lásky urobila Trenčiansky hrad sebestačným, a teda nedobytným. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si krásnu Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj závoj oslobodenej devy zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol asi v 16.storočí na tomto mieste, niesol preto meno „Závoj“. Dnes sa volá „Fatima“.

NÁŠ TIP

AKO NA HRAD?
Kým sa dostanete hore – do starobylých priestorov hradu s úžasnými exponátmi Trenčianskeho múzea – najskôr si prezrite z terasy hotela Elizabeth jedinečný písomný unikát. Je ním rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala, ktorý predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. A potom už kľukatou kamennou uličkou kráčajte okolo Katovho domu a Fatimy až k hradnej bráne.  

FARSKÉ SCHODY

Alebo sa spod mestskej veže s ospievanými Trenčianskymi hodinami na námestí vyberte k hradu po výnimočných krytých Farských schodoch. Stúpanie po deväťdesiatich deviatich renesančných schodoch z roku 1568 vám umožní vypočuť si aj ďalšie povesti a legendy viažuce sa k hradu: O trenčianskych katoch, O tajnej chodbe, Prípad mŕtvej barónky, O pustovníkovi svätom Svoradovi, O vodníkovi...