Podhorská obec takmer na konci kraja. Na hranici dolnej a hornej Nitry. S kaštieľom, priehradou, rybníkmi aj kalváriou. A s motokrosovou dráhou. O turistov nemajú Veľké Uherce núdzu. A keď už spomíname turistov, okrem zážitkových, čo prevetrajú dedinu krížom-krážom, si tu na svoje prídu aj turisti v pravom slova zmysle. Množstvo turistických chodníkov pre peších aj cyklistov si sem počas celého roka prídu odšliapať doslova húfy nadšencov.

Čo je dôležité, tak ako sem radi prichádzajú na návštevu ľudia z okolia, rovnako si tu život užívajú aj miestni. Keď sedíme s prvou dámou obce Alenou Chalupovou, nestačia nám prsty na rukách. Kalendár podujatí tu majú naozaj nabitý. Od fašiangových veselíc až po vianočné besiedky. Nechýbajú tanečné zábavy ani vystúpenia domácej dychovky či celoslovensky známych interpretov. Obec väčšinu podujatí financuje vo vlastnej réžii a nezarába ani na takých hviezdach, ako sú Kollárovci. Vstupné je viac-menej symbolické a do Veľkých Uheriec vtedy neváhajú cestovať ľudia z celého okresu. Aj stavanie mája v tomto roku poňali svojsky. Kým doteraz sa ľudia schádzali na námestí, 30. apríla sa máj niesol hore dedinou a osobne všetkých pozýval na zábavu. Prvomájový sprievod vo Veľkých Uherciach teda dostal novú podobu.

Veľké upratovanie

Uherecká priehrada bola celé roky vyhľadávaným letným turistickým centrom. Namiesto dovolenky pri Jadrane mnohí uprednostňovali návštevu sladkovodnej oázy v náručí hôr. Ako však roky plynuli, priehrada „zanášala“ a zabrať dostali aj jej múry. Vodohospodári preto oznámili rázne rozhodnutie – priehrada nad Veľkými Uhercami potrebuje opravu. S ňou súviselo vylovenie rýb a následné vypustenie vody. Nádrž ostala nakoniec prázdna takmer štyri roky. Štyri roky bez rybolovu, bez kúpania, bez pohľadu na pokojnú hladinu priehrady. Dnes sa život k vodnej nádrži opäť vracia. Cestu si sem našli milovníci prírodnej vody, a to aj napriek upozorneniu: kúpanie na vlastnú zodpovednosť. Obrovskú radosť z vody v nádrži však majú rybári. Tí lemujú brehy vody počas celej sezóny. Jediné, čo im robí vrásky na čelách, sú vysoké trávy, do ktorých sa im zamotávajú nahodené udice. „Ja to nadnes vzdávam, už nemám viac síl s nimi bojovať,“ hovorí mladý rybár, kým balí svoj „vercajch“ a pripravuje sa na odchod z rybačky. Inak to vidí jeho starší kolega. „Som dôchodca a toto je ten najlepší relax. Nemám iné na robote, a tak si vychutnávam chvíle pri vode. V týchto horúčavách nie je lepšie miesto,“ dodá s tým, že v priehrade sú nasadené amury a tie si s rastlinami čoskoro poradia. Zatiaľ musí byť trpezlivý, ale to je údel rybárov.

Prví, čo novú vodu v Uherciach otestovali, boli slovenskí ľadoví medvedi. Januárové mrazy im padli vhod. Vysekali ľad a takmer stovka otužilcov si vychutnala osviežujúci kúpeľ. Pri pohľade na to, ako si niektorí v plavkách posadali na okraj ľadu a vyzerali, akoby sa opaľovali, divákom v zimných bundách a snehuliach prechádzal mráz po chrbte. Všetci však svorne tvrdili, že odkedy sa otužujú, nepoznajú chorobu a endorfíny im zaplavujú každý kúsok tela.

Adrenalín, to sú aj motorkári

Ľadová zimná priehrada nie je jediné adrenalínové miesto v okolí Veľkých Uheriec. Adrenalín v krvi vám isto stúpne aj pri sledovaní novodobých rytierov na motokrosovej dráhe. Pod kapotami však musia krotiť stovky koní. Vo Veľkých Uherciach už roky trénujú a súťažia tí najodvážnejší motorkári. Nedávno prešla motokrosová dráha rekonštrukciou a podľa informácií, ktoré sa dostali k starostke, je tento okruh jedným z najlepších, ak nie vôbec najlepší v Európe. Z tribúny si okrem pretekov môžete vychutnať aj pohľad na panorámu uhereckej doliny. Za chrbtom sa pritom týči kostol, pri ktorom sa rok čo rok stretávajú pútnici, aby sa stretli na tradičnej púti na sviatok Nanebovzatia Panny Márie.

Turisti i nevesty zas netrpezlivo čakajú na rekonštrukciu pôvodne renesančného kaštieľa. Neskôr dostal punc výstavných anglických hradov a stal sa priekopníckym dielom anglického neogotického romantizmu v Uhorsku. Okrem samotného kaštieľa má svoje čaro aj rozsiahly anglický park, ktorý zvonka objíma jeho steny. Tie zdobia štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ vo Veľkých Uherciach patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov. Žijú síce v Rakúsku, no na stavbu a jej rekonštrukciu podrobne dohliadajú. Pracovnú obhliadku si nenechala ujsť ani starostka Alena Chalupová. „Kaštieľ bude určite čerešničkou na torte našej obce. Avšak ako každá, aj táto rekonštrukcia chce čas. A nám neostáva iné, len si na ňu počkať.“

Namiesto lodičiek gumáky

Do Veľkých Uheriec mladých ľudí láka nielen na svadobný zážitok, ale aj na bývanie. Svoje o tom vie aj matrikárka a kultúrna pracovníčka na úrade Lýdia Korcová. „Okrem toho, že nevesty sa tešia na svadby priamo v kaštieli, čoraz častejšie so starostkou musíme s insígniami vyraziť aj do terénu. Mladomanželia chcú mať svoj veľký deň nezabudnuteľný, a tak vymýšľajú stále nové miesta na obrad. Často síce lodičky musíme vymeniť za gumáky, ale aj to má svoje čaro,“ hovorí mladá matrikárka s tým, že čoraz častejšie medzi občanov Veľkých Uheriec zapisuje aj takzvaných cezpoľných.

„Sme blízko Partizánskeho, ďaleko to nie je ani do Prievidze, hlavná cesta na oba smery je blízko. A napriek tomu žijete v objatí hôr, takže viac bonusov pre pohodový život,“ vymenúva najväčšie plusy života v Uherciach starostka. Škola, škôlka, zdravotné stredisko aj lekáreň. A dve základné umelecké školy. Aj to sa zmestí do dvojtisícovej dediny na hranici hornej a dolnej Nitry. Prisťahovalci uhereckú atmosféru nasávajú plnými dúškami. Nestránia sa obecných podujatí, práve naopak. „Napríklad mamičky, ktoré sa počas materskej stretávajú, nám začali spoločne pomáhať pri organizovaní akcií. Slovo dá slovo a zrazu každá priloží ruku k dielu niečím svojským, originálnym,“ pochvaľuje si novú komunitu matrikárka.

Osemdesiatka s veterníkmi

Ľudia pomáhajú aj pri upratovaní a skrášľovaní obce. Zapoja sa hasiči, záhradkári aj nesmierne aktívni seniori. To, že sú aktívni, potvrdzuje aj fakt, že mnohí z nich fungujú v štýle „tri v jednom“. Čiže zároveň patria medzi hasičov i záhradkárov.

Jedna z takýchto senioriek oslavovala v čase našej návštevy obdivuhodnú osemdesiatku. Na oslave s chlebíčkami a veterníkmi sme teda nemohli chýbať. A nechýbala ani dobrá nálada. Pani Mária Belisová totiž bola v kruhu najbližších priateľov. Tí sa deň čo deň stretávajú vo svojej „škole“. Obec vybudovala komunitné centrum, kde sa ráno seniori stretnú, zacvičia si, idú na prechádzku, dajú si spoločný obed. „Nechýbajú ani diktáty a opakovanie matematiky, napríklad násobilky. Všetky dielka, ktoré vidíte na stenách, pripravili tieto dámy. A jeden pán. Konečne máme medzi sebou aj chlapa, hneď je o niečo veselšie,“ hovorí jedna z opatrovateliek, ktorá našla zmysel života v pomoci seniorom. Sama hovorí, že okrem toho, že im pomáha počas dňa, sama sa od nich mnohému priučí. Ich skúsenosti a životné múdrosti sú totiž na nezaplatenie.

„Dobre nám je, sme už vdovy, tým svojim chodíme aspoň sviečky na cintorín zapáliť. Vďaka sestričkám. Odvezú nás tam, lebo nohy už neposlúchajú. A cestou sa zastavíme na zmrzlinu,“ nedajú klientky dopustiť na dve opatrovateľky. A ani na masérky či pedikérky, ktoré seniorov pravidelne navštevujú. Oslávenkyňu Máriu Belisovú v jej veľký deň čakali navyše gratulanti od hasičov aj z Jednoty dôchodcov, ktorým dlhé roky predsedala. K spolku záhradkárov už aktívne nepatrí. Ako sama hovorí, robota na záhrade je už nad jej sily.

Guláš alebo pstruhy?

Kto zakotví v Uherciach, toho to zväčša láka aj do okolitých hôr. V obci sú turisti naozaj aktívni. Organizujú výstupy a prechádzky v okolí aj naprieč Slovenskom. Cudzie im nie sú ani brigády. A obrovský záujem je aj o premietanie horských filmov. Návštevnosť kinoturistov môžu Uherciam závidieť aj veľké festivaly. Tak ako v obci pulzuje spoločenský život po celý rok, aj turisti majú počas roka čo na robote. Alebo na zábave. Aj oni sa radi stretnú pri chate a kotlíku s dobrým gulášom.

„Ó, ja som turistka celým srdcom. Druhá vec je, že turistiku stíham len sporadicky,“ hovorí s úsmevom starostka, ktorá si napriek tomu vždy nájde čas, aby spomínaný guláš turistom pripravila. Má s nim totiž bohaté skúsenosti. Takmer žiadna akcia vo Veľkých Uherciach sa nezaobíde bez legendárneho kotlíkového guláša. Na jeho prípravu však nie je sama. Na úrade má pomocníkov, vďaka ktorým sa vôňa mäska, zemiakov a korenín šíri celým údolím. A len tak medzi nami, ak by ste náhodou nemali chuť na guláš, nad priehradou nájdete dva rybníky, kde vám pripravia tie najlepšie údeno-grilované pstruhy na svete. Aspoň tak sa chvália miestni.

Čo je nad slnko jasné, v Uherciach sa nikdy nudiť nebudete a neostanete tu ani hladní. Srdečnosť ľudí v tejto časti nášho kraja, na hranici dolnej a hornej Nitry, pocítite okamžite.

text: Radovan Stoklasa, Martin Petrík

foto: Radovan Stoklasa