Keď mal Tomáš Baťa dvanásť rokov, učil sa šiť topánky. Keď mal päťdesiat, obúval celý svet. Závody na piatich kontinentoch, predajne v šesťdesiatich krajinách, mestá postavené na zelenej lúke. Niektoré z nich pritom nájdete len pár kilometrov od seba, na česko-slovenskom pohraničí.

Tomáš Baťa nepodnikal, ale budoval. Staval mestá. A to, čo po sebe zanechal, nestojí za sklom v múzeu, ale priamo v uliciach a budovách, ktoré môžete navštíviť, prejsť sa nimi a zažiť baťovský príbeh. 

Dve krajiny, jeden príbeh a stopy, ktoré tu zostali hlboko zakorenené. Na česko-slovenskom pohraničí, v Zlínskom a v Trenčianskom kraji, sa tento príbeh číta najlepšie. Stačí vedieť, kde začať. 

Zlín: Mesto, ktoré Baťa vybudoval podľa seba 

Zlín je miesto, kde Baťov odkaz nie je len výstavným exponátom. Je to živé mesto, ktoré dodnes nesie jeho rukopis v architektúre, urbanizme a celkovej atmosfére. 

Priemyselný areál, ktorý tu vybudoval, patrí k najzaujímavejším príkladom funkcionalizmu v strednej Európe. Budovy z červených tehál boli navrhnuté s presnosťou a logikou, ktorá pôsobí moderne aj dnes. V bývalých továrenských budovách dnes pulzuje úplne iný život, vznikajú tu kaviarne, obchody a firmy. V 14. a 15. budove sídli 14|15 BAŤŮV INSTITUT, kde nájdete Krajskú galériu výtvarného umenia a Múzeum juhovýchodnej Moravy s unikátnou zbierkou obuvi z celého sveta a všetkým o histórii firmy Baťa a jeho odkaze. 

Dominantou areálu je Budova 21, v čase dokončenia druhá najvyššia administratívna budova strednej Európy. Z vyhliadkovej terasy na 16. poschodí sa otvára pohľad, ktorý vám pomôže pochopiť princíp Baťovho urbanizmu, geometricky presný raster továrenských budov, nad nimi obytné štvrte, školné budovy, obchodný dom, kino aj spoločenský dom, všetko premyslené do posledného detailu a na správnom mieste. Na terase si môžete dať kávu a po ruke máte ďalekohľady rovnakého typu, aké stoja na newyorských mrakodrapoch. 

Vo vnútri budovy na vás čaká ďalší unikát. Tomáš Baťa zomrel v roku 1932 pri leteckej havárii a vedenie firmy prevzal jeho brat Ján Antonín Baťa. Práve on dal Budovu 21 postaviť ako administratívne sídlo spoločnosti Baťa. Navrhol ju architekt Vladimír Karfík a v čase dokončenia išlo o skutočný technologický zázrak. Sedemnásť podlaží, 77,5 metra výšky a vybavenie, ktoré v tej dobe nemalo v Československu obdoby: rýchlovýťahy, klimatizačný systém, telefónna ústredňa, potrubná pošta a dodnes funkčný páternoster. Súčasťou budovy je aj pojazdná kancelária vybavená umývadlom s tečúcou vodou, telefónom a klimatizáciou. Ján Antonín Baťa v nej však nikdy nejazil, v čase dokončenia stavby už bol v emigrácii. Táto pojazdná kancelária funguje dodnes a je jednou z najoriginálnejších zastávok celého výletu. Prehliadku si nezabudnite vopred rezervovať.

Neďaleko areálu stojí Vila Tomáša Baťu. Na rozdiel od honosných sídel iných priemyselníkov tej doby je vila zariadená jednoducho a účelne, presne tak, ako to bolo pre Tomáša Baťu typické. Majetok nedával na obdiv, ku všetkému pristupoval prakticky a bez zbytočnej okázalosti. Vila to hovorí rovnako jasne ako jeho továreň. 

Chcel, aby z každej miestnosti videl na závod. Takmer sa mu to podarilo. Zo spálne však továreň vidieť nebolo. Hovorí sa, že za tým stála pani Baťová. Niektoré dohody sa uzatvárajú bez svedkov. 

V Zlíne je toho oveľa viac, urobte si naň viac ako jeden deň, a Pamätník Tomáša Baťu je zastávka, ktorú rozhodne nevynechajte. Ide o vrcholné dielo funkcionalizmu, ktoré navrhol architekt František Lýdie Gahura a ktoré bolo otvorené rok po Baťovej smrti, priamo na jeho počesť. Vo vnútri na vás čaká maketa lietadla, pri ktorého havárii Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul. Miesto, kde sa veľký príbeh uzatvára ticho a dôstojne. 

Partizánske: Pred Baťom tu bolo pole, po Baťovi mesto 

Keď prekročíte štátnu hranicu a vstúpite do Trenčianskeho kraja, Baťove stopy vás povedú do Partizánskeho, mesta, ktoré v roku 1938 nebolo zakreslené na žiadnej mape. Baťa si vybral Nitriansku nížinu, postavil továreň na topánky a okolo nej vybudoval miesto pre život. Domy pre robotníkov, školy pre ich deti, kinosály, ihriská, nemocnice. Všetko v baťovskom jazyku, všetko s tou istou logikou červených tehál. Mesto nieslo názov Baťovany, dnes známe ako Partizánske. 

Kto fenomén "Baťa" pozná, jedinečný charakter stále prítomný v uliciach a fasádach jednoznačne rozpozná. Pre koho je tento príbeh neznámou kapitolou, tomu pomôže Fabrika umenia, kultúrno-komunitná platforma, ktorá sa stará o zachovanie živého baťovského odkazu. Organizujú komentované prehliadky mesta, výstavy, koncerty a diskusie v industriálnych priestoroch, ktoré by inak ticho čakali na zabudnutie. Ich projekt Fabrika 61 premieňa jednu z pôvodných budov na živé centrum kultúry a komunity. Baťa Point na Červenej ulici 15 je vstupnou bránou do celého baťovského Partizánskeho, turisticko-informačný bod, kde váš výlet dostane správny smer. Viac na www.fabrikaumenia.sk. 

Bojnice: Strana Baťu, ktorú ste nečakali 

Jedna z najromantickejších stavieb Slovenska s tisícročnou históriou a siluetou, ktorá sa vrýva do pamäti, to je Bojnický zámok. Menej známym faktom však je, že bojnické panstvo vrátane zámku, kúpeľov a rozsiahlych lesov vlastnila v rokoch 1939 až 1945 firma Baťa. Nešlo pritom len o symbolickú investíciu. Baťov koncern vnímal Bojnice ako perspektívne miesto s hospodárskym aj rekreačným potenciálom a výrazne zefektívnil správu miestnych lesov i celého chodu panstva. 

Práve spojenie industriálneho sveta Baťu s romantickou atmosférou Bojníc pôsobí dodnes prekvapivo. Bojnice tak uzatvárajú celý príbeh trochu inak, pokojnejšie, no stále v duchu Baťovej vízie. 

Rok 2026: Oslavy, na ktoré sa oplatí prísť 

Rok 2026 nie je pre tieto dva regióny len ďalším rokom v kalendári. Tohto roku, presne 3. apríla, uplynulo 150 rokov od narodenia Tomáša Baťu, jubileum, ktoré si svojou výnimočnosťou vyslúžilo zápis do svetového Kalendára výročí UNESCO. Po celý rok sa na oboch stranách hranice otvárajú nové miesta, spúšťajú nové programy a baťovský príbeh ožíva zakaždým trochu inak. 

Mobilný city modul Baťov svět zastaví v Zlíne, v Partizánskom aj v Trenčíne a prinesie výstavy, digitálne inštalácie a program priamo do verejného priestoru. Výstavy, konferencie a komentované prehliadky sa konajú počas celého roka na rôznych miestach. V septembri 2026 zastaví Baťov svět priamo v Partizánskom, čím návšteva mesta získa úplne nový rozmer. 

Celý jubilejný program nájdete na www.bata150.cz. Baťov región objavíte na www.batuvregion.cz. Výlety do Trenčianskeho kraja plánujte na www.trencinregion.sk a Východnú Moravu na www.vychodni-morava.cz. Náš vlog o téme Baťa si môžete pozrieť tu.

Zdroj fotografií: CCRVM, Dominik Bachůrek, Katarína Janíčková, Radovan Stoklasa