Slovensko býva označované za automobilovú veľmoc, dominuje však aj v inej oblasti.

Na jeho území sa dodnes zachovalo zhruba 120 hradov. Hoci väčšina z nich sa v súčasnosti radí medzi zrúcaniny, stále sú veľkým lákadlom pre turistov aj milovníkov histórie. Tí by tak určite nemali vynechať povinnú zastávku v dolnej časti okresu Nového Mesta nad Váhom, kde nájdu región prekypujúci minulosťou.

Dolina, ktorá je obklopená trojicou hradov, sa pomyselne začína v Beckove, prechádza cez okresné mesto a končí sa na hraniciach s Trnavským samosprávnym krajom. Tiahne sa pozdĺž našej najdlhšej rieky Váh a je súčasťou regiónu stredného Považia, ktoré tu lemujú Biele Karpaty a Považský Inovec. Práve toto územie bolo zároveň v minulosti hranicou vtedajšieho Uhorského kráľovstva.

Dnes ide o moderný región s dobrou infraštruktúrou, ktorý leží na hlavnom cestnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Keď sa počas jazdy vo vlaku či v aute pozriete von z okna, už z diaľky vás upúta aj jeho zachovalá história, zosobnená napríklad v Beckovskom hrade. Len kúsok od neho zase objavíte legendárny Čachtický hrad a o niekoľko kilometrov ďalej sa v nadmorskej výške 500 metrov nad morom vypína Tematín.

Trojicu hradov v minulosti spájala ich obranná funkcia. Za obdobie svojej existencie vystriedali niekoľkých majiteľov - prípade Čachtíc rezonuje meno Alžbety Báthoryovej, s Beckovom je spojený vojvoda Stibor zo Stiboríc a Tematín pred stáročiami patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Dnes patria medzi tie národné pamiatky, ktoré nepostihol osud iných významných budov a nepremenili sa na úplné ruiny. Naopak, na hrade Tematín pôsobí už od roku 2007 občianske združenie, ktoré ho postupne opravuje, Čachtice a Beckov sa zase pred časom dočkali obnovy prostredníctvom eurofondov.

Centrum tejto doliny leží v Novom Meste nad Váhom, ktoré sa vyvinulo zo stredovekej osady na križovatke obchodných ciest. Jeho najstarší názov znel Ujhely, teda nové trhové miesto, čo naznačuje, že vzniklo ako nová trhová osada. Počas svojej histórie patrilo medzi dôležité obchodné centrá na západe našej krajiny, ktoré preslávilo aj vinohradníctvo, a to najmä burgundské červené. Dokonca pri ňom fungoval prístav, z ktorého sa na pltiach posielal dolu Váhom rôzny tovar ako sušené ovocie či soľ až do Komárna. V prvej polovici 18. storočia tu začínajú vyrastať prvé priemyselné podniky, ich masívny rozvoj nastal najmä po druhej svetovej vojne.

Dnes nájdete v Novom Meste nad Váhom viacero zaujímavých historických stavieb. Jeho samotné centrum zdobia renesančné meštianske domy ako Ghillánoviec, Nádašdyovec či budova mestského úradu, takzvaný Reissovec. Mesto je preslávené aj sieťou pivníc, pričom niektoré z nich majú hneď niekoľko podlaží. Niektoré z chodieb navyše môžu viesť až za okraj mesta smerom k Čachticiam, kde časť labyrintu, ktorý sa tiahne popod dedinou, sprístupnili pred dvoma rokmi.

Množstvo historických stavieb objavíte aj v dedinách, ktoré sa v tomto regióne nachádzajú. V Brunovciach môžete vidieť kaštieľ s fragmentmi neskororenesančných malieb na fasáde nádvoria. V Kálnici sa zase zachovali pôvodné murované domy s poschodiami, ktoré patria k starobylému typu ľudovej architektúry trenčianskeho Považia a Pobebravia.

text: bas

foto: Ľuboš Balažovič