V podhorí Javorníkov zo slovenskej strany hranice pod hlavným hrebeňom, v pramennej oblasti potoka Papradnianka, sa skrýva Papradno. Už samotný názov rázovitej obce naznačuje úzke spojenie s prírodou. Aj keď paprade tu veľa nenájdete, zelene je dosť a oku lahodí široko-ďaleko. K nej, samozrejme, na prelome jari s letom patrí aj turistika. A na vlastné oči sme sa presvedčili, že tento diel turistickej polície sme zacielili správne.

Za hrsť geografie

Javorníky sa rozprestierajú v severozápadnej časti Slovenska, tvoria časť štátnej hranice medzi Slovenskou a Českou republikou. Patria do oblasti Slovensko- -moravských Karpát a v rámci ochrany prírody je časť územia začlenená do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. V zime poskytujú vhodné podmienky pre lyžiarov i priaznivcov bežiek. V letnom období sa zase stávajú rajom pre vyznávačov turistiky. Množstvo dobre pripravených a označených turistických trás cez lesy a hrebene zavedie návštevníkov na skutočne úžasné miesta.

Na severovýchodnom okraji pohoria, asi pätnásť kilometrov od Považskej Bystrice, natrafíte na obec Papradno. Oblasť je to známa najmä pre hubárske radovánky, ihličnaté lesy poskytujú vhodné podmienky na život lesnej zveri. Naprieč dedinou preteká potok, obľúbený pstruhový revír lákajúci rybárov z celého okresu.

Peši i na bicykli

Ideálnym turistickým štartom v tejto lokalite je horský hotel Podjavorník v rovnomennej osade na skok od Papradna. Skoro pred jeho vchod sa možno dostať i autobusom z Považskej Bystrice. Útulný, zrekonštruovaný hotel ponúka ubytovanie, reštauračné služby a v zimnom období tu funguje aj lyžiarske stredisko. Domácka atmosféra spolu s milým osadenstvom a hotelovým wellness lákajú na dlhšiu zástavku. Tentoraz však odolávame. Hneď v blízkosti hotela totiž začína žlto značený turistický chodník vedúci na hrebeň Javorníkov. Vyberáme sa po jeho stopách a stúpame asi hodinu pomerne strmou lesnou cestičkou.

Najnáročnejšia časť trasy tak čaká výletníkov hneď po štarte. Po dosiahnutí hrebeňa sa už cesta vinie iba jemne zvlneným terénom s krásnymi výhľadmi na slovenskú i českú stranu – ako za odmenu. Na hrebeni sa treba rozhodnúť, či ísť červeným značením vľavo smer Malý Javorník (1 021 m n. m., prípadne ďalej k horskému hotelu Portáš či Kohútka) alebo vpravo, na najvyšší bod pohoria Veľký Javorník (1071,5 m n. m.). Obe možnosti sú veľmi pôsobivé a patria k tým „najvýhľadovejším“ turistickým trasám v regióne. Zvládnu ich deti i dospeláci v priemernej kondícii. Hrebeňovka aj celé okolie sú rovnako skvelou voľbou pre milovníkov cyklistiky, keďže tadiaľto vedie hustá sieť cyklotrás.

Kríže, rozhľadňa a tie výhľady

Smerujeme vpravo, červenou turistickou značkou k najvyššiemu vrcholu. O pár krokov už nachádzame miesto hodné zastávky, drevenú rozhľadňu Stratenec. Je to najvyššie položená vyhliadková veža Javorníkov. Ako sme sa dočítali, vybudovaná bola v rámci projektu „Turistická trasa Javorník“, a to obcami Papradno a Karolinka na českej strane. Hneď vedľa sa týči pamätník v podobe troch betónových krížov venovaný pamiatke troch padlých vojakov, ktorí sa počas 2. svetovej vojny podieľali na oslobodzovaní Velkých Karlovic.

Na tomto mieste jasne počuť, že sme na slovensko-českom pohraničí a krásy okolitej prírody tu zdieľajú oba národy spoločne. Skupinky turistov sa kochajú výhľadmi, debatujú a z batohov vybaľujú občerstvenie. Celá trasa je vybavená besiedkami a kamennými ohniskami, kde možno uľaviť unaveným nohám. Nájdete tu aj informačné tabule, keďže hrebeňovka je súčasťou náučného chodníka. V prípade, že sa sem vyberiete v tom správnom ročnom období, výlet vám budú spríjemňovať i porasty čučoriedok a iných lesných plodov.

Prechádzame cez sedlo Gežov a drevený dvojkríž neďaleko naznačuje, že sa pozvoľna dostávame k najvyššiemu bodu Javorníkov. Podľahneme čaru tohto miesta, usadíme sa na tráve a na chvíľu sa dáme unášať krásou okolia. Všetci naokolo si zvečňujú zážitky, zopár záberov cvakneme i my a nabití energiou sa vydávame na cestu späť.

Vraciame sa k sedlu Gežov, kde nás smerová tabuľa navedie na zvážnicu, lesom až k nášmu východiskovému bodu – hotelu Podjavorník. Celý okruh s 538-metrovým prevýšením zaberie aj s malými zástavkami asi tri a pol hodiny. Pred návratom k autu ešte „povinná“ zástavka v bufete Javorinka hneď vedľa hotela. Klasické občerstvenie spojené s predajňou zmiešaného tovaru má osobité čaro. Sortiment predajne, občerstvenie na terase a milá domáca pani na nás skutočne zapôsobili, odporúčame!

Niečo pod zub

V erbe Papradna sa hrdí baran a obec zostala valašskej tradícii verná dodnes. Pekným príkladom je Koliba Papradno. Produkciou ovčieho mlieka, mliečnych produktov, vynikajúcimi jedlami z jahňaciny či tradičnými bryndzovými haluškami je povestná široko-ďaleko. Práve v čase našej návštevy sa tu konalo slávnostné otvorenie salašníckej sezóny, šiesty ročník podujatia s názvom Bačova cesta. Na ľudovú nôtu sa vyhrávalo v celom areáli, ľudia sa zabávali a degustovali miestne dobroty. Ako spomenula majiteľka koliby Anna Beníková, ľudia sa k nim naučili chodiť. „Prídu na obed a zostanú až do večera, dvakrát sa najedia a ešte nám aj poďakujú, že sa tu veľmi dobre cítili. To nám dodáva sily a štartuje nás do ďalšej roboty. Je to moja srdcovka.“

Súčasný trend návratu k tradíciám a domácej produkcii praje takýmto rodinným projektom. Našťastie! Veď tu sa skrýva skutočná kvalita a ľudia to dnes už vedia oceniť. Kde sa vloží srdce, výsledok sa dostaví. A čo zákazníkom najviac chutí? „Naučili sme ich na jahňacinu. Robíme ju na rôzne spôsoby – so strapačkami, so šoletom a šípkovou omáčkou. Ako si kto praje, tak spravíme,“ dodáva pani Anna. Môžeme potvrdiť, že jahňacina bola vynikajúca. K tomu poctivé bryndzové halušky a ako dezert klasické domáce šišky. Veru, ťažko sa nám odchádzalo...

Na farme ponúkajú ubytovanie i agroturistické pobyty s možnosťou vyskúšať si na vlastnej koži dojenie oviec či výrobu syrov. Prebieha tu výučba jazdy na koni a pre menšie deti sú pripravené poníky. Nabalení domácimi produktmi sa s farmou lúčime a dúfame, že raz aj tie ovečky prídeme podojiť.

Čo dodať?

Pôvabná mozaika tohto regiónu stojí za návštevu. Je v ňom kus histórie, tradície, zvykov, milých ľudí i prekrásnej prírody, ktorú sa oplatí objaviť. „Plnotučný“ jednodenný výlet či predĺžený víkend v znamení agroturistiky môžeme smelo odporúčať. Nohy možno budú po turistike frflať, no chuťové poháriky sa isto budú doširoka usmievať.

text: baf

foto: Jozef Braninec