Údolie stredného toku rieky Nitra, ktoré obklopujú pohoria Vtáčnik, Strážovská Hornatina, Považský Inovec a Tribeč – tak by sme mohli geograficky vyčleniť región stredného Ponitria. Zahŕňa okresy Partizánske a Topoľčany. V rámci nášho kraja k nemu patrí aj oblasť Pobebravia, teda okolie Bánoviec nad Bebravou.

Bánovce boli už pred stáročiami známe ako mesto chýrnych súkenníkov, čižmárov, krajčírov a tkáčov. Bošany, dedinka v okrese Partizánske, sa zase väčšine ľudí spája s garbiarstvom. Tamojšiu fabriku založil v polovici 19. storočia podnikateľ Adolf Schmitt a po čase poznali kožené výrobky z Bošian ľudia po celom svete. Dodnes sa výrobe kože v dedine venuje niekoľko súkromných firiem.

Asi najznámejším výrobkom z tejto oblasti boli počas minulého režimu topánky z Partizánskeho. Pevné základy tohto priemyslu tu postavila rodina Baťovcov. Prvé plány však rátali so strojárenskou výrobou – v Šimonovanoch mala pôvodne vyrásť továreň na výrobu bicyklov a obuvníckych strojov. Jan Antonín Baťa následne od svojho zámeru upustil a rozhodol sa radšej pre produkciu obuvi. Prvé páry topánok vyrobili už 15. júla 1939. Do konca roka sa ich tam vyrobilo 940-tisíc párov.

Baťove závody boli neskôr znárodnené a premenovali sa na Závody 29. augusta. Topánky sa však v meste šili ďalej – podniku každý rok pribúdalo takmer 1000 nových zamestnancov a počty vyrobenej obuvi sa rátali na desiatky miliónov. Po privatizácii v 90. rokoch minulého storočia výroba obuvi v Partizánskom upadla, no nestratila sa úplne – dodnes pôsobí v tejto sfére viacero firiem.

Výlety do tohto regiónu potešia najmä tých, ktorí majú radi staré kostoly, kaštiele či niekdajšie panské sídla. V rámci stredného Ponitria ich nájdete niekoľko – za pozornosť určite stojí renesančný kaštieľ v Brodzanoch (dnes sídlo Slovanského múzea Alexandra Sergejeviča Puškina) s priľahlým parkom, tamojší letohrádok Babylon, trojica kaštieľov v Klátovej Novej Vsi, Vodný hrad v Šimonovanoch či zrúcanina hradu Uhrovec. V regióne bola dokonca – aspoň podľa záznamov – aj baňa na zlato, a to v dedinke s príznačným názvom Zlatníky. Spomína sa v darovacej listine z roku 1389. O takmer storočie neskôr je však v ďalšej písomnosti poznámka, že Zlatníky už dávno nie sú zdrojom veľkého bohatstva.

Oveľa väčšie bohatstvo stredné Ponitrie dodnes ukrýva v osobnostiach, ktoré sa tu narodili či pôsobili. V Uhrovci prišiel na svet Ľudovít Štúr aj Alexander Dubček. Z literárnych talentov sa zase presadil rodák z Brodzian Vladimír Reisel či Valentín Beniak, s ktorým sa spájajú Chynorany. Z tejto obce zároveň pochádzal Vincent Molnár, učiteľ peštianskeho ústavu pre nevidomých, ktorý vynašiel slepeckú mapu. Bošany sú zase späté s menom Jána Chryzostoma Korca, kardinála a nitrianskeho emeritného biskupa. Garbiarska obec bola totiž jeho rodiskom a v roku 1990 sa na tamojšom cintoríne spolu s ním modlila aj nositeľka Nobelovej ceny za mier Matka Tereza.