Od úmrtia Milana Rastislava Štefánika, jedného z najväčších Slovákov v histórii, uplynulo 4. mája 100 rokov.

Už keď sa architekt Dušan Jurkovič dozvedel o smrti Štefánika a talianskych letcov, napadlo mu, že miestom ich posledného odpočinku by sa mohlo stať Bradlo. Prvé obrysy dnešnej mohyly sa mu začali črtať počas ich pohrebu.

Samotná výstavba mohyly však bola zdĺhavá – dôvodom boli financie, ktoré sa napokon podarilo vyzbierať aj vďaka verejnosti. Celkovo išlo o takmer 3 milióny korún. „Mohyla bola postavená obdivuhodne rýchlo – za 280 pracovných dní,“ priblížil Matúš Valihora z Múzea D. S. Jurkoviča. Pracovalo sa na viacerých miestach súčasne a pomohlo aj to, že mohyla je spišským travertínom obložená iba zvonku. Stavbu dokončili 20. septembra 1928, jej súčasťou sú štyri pylóny symbolizujúce štyri obete a štyri ohniská v rohoch hornej terasy. Jurkovič zároveň určil, že vždy v predvečer Štefánikovej smrti sa zapália vatry, aby upozornili ľudí na blížiace sa výročie.

Rozbitá bagrom, schovaná v studni

Vestibul úradu Trenčianskej župy od 6. mája skrášľujú busty viacerých významných rodákov z nášho kraja. Jednou z nich je aj Štefánikova podobizeň. V rámci Trenčína však nie je jedinou – ďalšiu, oveľa staršiu bustu nájdete i v mestskom parku. Práve tá má za sebou jedinečný príbeh.

V rámci osláv 20. výročia vzniku Československa odhalili v Trenčíne osem metrov vysoký pamätník – bronzovú sochu Štefánika dopĺňalo súsošie legionárov a slovenskej rodiny. Dielo sa však po zmene režimu stalo tŕňom v oku funkcionárov Komunistickej strany, ktorí ho dali v apríli 1953 zdemolovať. Sochu roztavili, hlavu sa podarilo zachrániť vďaka odvahe dvoch bratov. Bustu ukryl jeden z nich u seba doma, a hoci stratený kúsok spôsobil veľký rozruch, zostal pred zrakmi verejnosti dobre skrytý – najskôr v studni a neskôr pod stromom v záhrade. Späť do Trenčína sa hlava vrátila až v roku 1990 a v tamojšom parku sa dnes nachádza jej kópia.

Najväčší Slovák?

Je Štefánik tým najväčším Slovákom? Odpoveď nám dali zverejnené výsledky celonárodnej ankety, ktorú vyhlásila verejnoprávna televízia. Rodák z Košarísk sa z desiatky osobností, spomedzi ktorých si verejnosť vyberala tú, ktorá pre Slovensko dodnes znamená najviac, umiestnil na prvej priečke. Okrem víťazstva v rámci tejto ankety má Štefánik na konte ešte jedno prvenstvo – stal sa víťazom hlasovania slovenských novinárov.

Ako chudobný študent si dokázal vybojovať svoje sny. Ako vedec bol mimoriadne vytrvalý a húževnatý. Ako štátnik získal pre seba a svoj národ celosvetové uznanie – to sú len niektoré z dôvodov, prečo Štefánikovi patrí prvé miesto v celoslovenskej ankete.

Najväčší Slovák je licencovaný formát BBC. Vo Veľkej Británii sa v roku 2002 stal víťazom ankety „The Great Britons“ Winston Churchill. Najvýznamnejšiu osobnosť si odvtedy zvolili napríklad Nemci, pre ktorých je ňou Konrad Adenauer, alebo Česi, u ktorých vyhral Karol IV.

Divadlo

Mestské divadlo Trenčín pripravuje autorský projekt o Štefánikovi pod pracovným názvom Svetový Slovák Štefánik. Predstavenie zatraktívnia piesne a bude určené všetkým vekovým kategóriám, teda aj žiakom a študentom. Režisérom inscenácie je Karol Rédli, ktorého inscenácie Mastný hrniec, Perinbaba a Ženba oslovili široké spektrum divákov a vyznačujú sa humorom a nápaditým spracovaním. Na predstavení už teraz pracuje stály Trenčiansky tím produkcie a dramaturgie MDT: Zuzana Mišáková, Michaela Gallová a Silvia Ďurovcová. „Vďaka výbornej spolupráci s Verejnou knižnicou M. Rešetku v Trenčíne sa nám podarilo získať cenné podklady vo forme viac ako 25 publikácií o M. R. Štefánikovi, čo je dobrým základom pre hodnoverné spracovanie generálovho života. Chceme byť dôslední,“ informovala producentka predstavenia a riaditeľka divadla Zuzana Mišáková. V predstavení uvidíme obľúbených hercov MDT, ale aj nové tváre. Riaditeľka divadla ešte nechcela prezradiť viac. „Meno herca, ktorý bude hrať samotného generála, ostane tajomstvom až do spustenia propagácie počas jesene 2019. V hre je viacero mien, uvidíme, s kým sa vo finále dohodneme. Veríme však, že bude divákom generála silne evokovať. Vlastne je to naša podmienka.“ Prácu na predstavení o našom rodákovi považuje Trenčianske divadlo za splácanie dlhu svojmu kraju. „Podobne ako keď sme sa venovali J. M. Hurbanovi, Ľ. Štúrovi a A. Jurkovičovej v predstavení Misky strieborné – nádoby výborné. Cítim silné osobné zaujatie zo strany celého prípravného tímu. Teším sa z práce na tomto predstavení, pretože obdobie konca monarchie a začiatky mladého Česko-Slovenska sme v našom divadle ešte neinscenovali, a preto to bude aj pre diváka nová skúsenosť,“ dodala na záver Zuzana Mišáková.

foto: Richard Bergel