Matúš Čák sa objavil na špeciálnej eurobankovke s nulovou hodnotou. Jej vydanie sa uskutočnilo pri príležitosti 700. výročia úmrtia najznámejšieho majiteľa Trenčianskeho hradu. Okrem neho je na pamätnej bankovke vyobrazená aj podoba hradu z čias „pána Váhu a Tatier“.

Jeho podobizeň je celým generáciám známa, ale málokto vie, že jeho portrét je fiktívny a nie je skutočnou tvárou Matúša Čáka. „V tej dobe totiž nebolo moderné mať portréty. Maximálne existovali fresky alebo maľby v kronikách. Portréty sa stali populárnymi až v časoch Žigmunda Luxemburského. Práve preto sa nezachoval žiadny originálny portrét Matúša Čáka a nasledujúce generácie jeho podobizeň nikdy nepoznali. Napriek tomu ľudia chceli vedieť a vidieť, ako vyzeral, a tak využili všetky možnosti, aby ho namaľovali. Čerpali z busty, o ktorej kolovala povesť, že je to jeho tvár. Na základe toho vytvorili samotný portrét. Daná relikvia však zobrazuje svätca, ktorý žil v rovnakom období ako náš najznámejší panovník,“ približuje históriu (ne)portrétu Vladimír Pinďák z Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Historik vysvetlil aj plešinu na Čákovej hlave. Busta, podľa ktorej ho portrétovali, totiž nemala vrchnú časť hlavy. A tak ho nakreslili plešatého. Jedným dychom však dodáva, že historické pramene spomínajú na päťdesiatnika Matúša Čáka ako na muža bez vlasov a dokonca sa v nich uvádza, že na jednu nohu kríval.

Eurobankovka s Trenčianskym hradom a jeho najznámejším majiteľom je v predaji spolu so vstupenkou na prehliadku hradu. Dá sa kúpiť len na mieste a príjem z jej predaja Trenčianske múzeum využije na rekonštrukciu a údržbu svojich objektov.

foto: Trenčianske múzeum v Trenčíne