vitajtev trenčianskom kraji

Objavujte všetky skryté poklady z rôznych kútov nášho kraja.

Trenčín

0°C

oblačno

Na strome som ešte nespal

Máte „na krku“ dvoch chalanov vo veku sedem a desať rokov na dva dni. A asi dobre poznáte, že pokiaľ sa nič zaujímavé nedeje, sú hneď unavení od nudy. Nuž, dedko, vymýšľaj! Treba nájsť aktivitu, ktorá zaujme aj nás seniorov, nielen deti. Po krátkom rozmýšľaní sme sa rozhodli, že pôjdeme do neďalekých Trenčianskych Teplíc.

Na internete pátram po atrakciách kúpeľného mesta a do cesty mi vbehne stránka domčeka na strome. Hneď ma zaujala, lebo na strome som ešte nespal. Moja polovička mi jemne naznačila, že som sa asi zbláznil, ale nakoniec tento plán „odobrila“. V rezervačnom systéme bola náhodou voľná noc zo soboty na nedeľu, ináč bolo všetko obsadené. Náhoda podporila môj strelený nápad, tak sme sa teda obrazne vybrali proti toku Tepličky. V lese nad kúpeľným parkom je na stromoch zavesené to čudo, čo nás tak veľmi lákalo – domček na strome. Chlapcov to potešilo a po ubytovaní a krátkom poučení o bezpečnosti a pravidlách bývania v päťmetrovej výške sme sa vydali na prechádzku po Trenčianskych Tepliciach. Boli sme zvedaví, čo ponúkajú turistom s deťmi.

Kúpeľný park a susediaci les sú pretkané mnohými chodníkmi. Na konci parku je jazierko, v mojej pamäti zafixované s labuťami a člnkami, ale po tých nebolo ani stopy. Vykročili sme teda k centru mesta, ale ďaleko sme sa nedostali. Po niekoľkých metroch narazila naša turistická skupinka na detské ihrisko s rôznymi preliezačkami, kde sa Jakub s Filipom riadne vyšantili. Po chvíli, keď mi už začali drkotať zuby od zimy – bolo 10º C – sa mládenci dali presvedčiť o nutnosti pohybu aj pre seniorov. Onedlho sa pred nami zjavilo cvičisko s jednoduchými posilňovacími strojmi, kde sa aj starecké srdiečko potešilo a všetko si vyskúšalo spolu s deťmi.

Zaujalo nás označenie stromov v parku s popisom a miestom pôvodu. Pochádzajú z celého sveta a krášlia prostredie slúžiace na oddych pre kúpeľných hostí i návštevníkov. Chlapci navrhli, aby sme ich „zmerali“, a tak sme sa na radosť okoloidúcich vrhli do objímania mocných kmeňov. Na niektoré naše roztiahnuté ruky veru nestačili... Po okraji lesa takisto vedie lesnícky náučný chodník.

Krátko sme sa zastavili pri tabuľkách s menami hercov na Moste slávy, mládež poznala iba zopár mien, čo je v ich veku pochopiteľné. Chlapcov viac zaujali výtvarné diela medzi Kursalonom a centrom, komentovali ich, obzerali, tvárili sa ako členovia odbornej poroty.

Bosí, ale s oblátkami

Aké by to boli kúpele bez kúpania? Mesto ponúka turistom viaceré možnosti, otvorené i kryté bazény, termálnu vodu, vírivky, masáže, relax. Každý tu nájde to, po čom jeho duša túži. My sme pre nedostatok času túto časť ponuky vynechali.

Prvým bonusom pre deti aj pre nás bol predaj kúpeľných oblátok. Možno aj preto, že boli čerstvo upečené a hriali v ruke. Zima-nezima, zmrzlina poteší, nuž sme si ju dopriali a usilovne lízali. Bola obrovská výhoda, že sa v chlade netopila a nebolo treba zachraňovať oblečenie pofŕkané sladkou pochúťkou. Chladné počasie nakoniec zvíťazilo nad zvedavosťou turistov a zahnalo nás do reštaurácie na večeru.

Bolo treba načerpať sily i teplo na dlhú noc. Po gurmánskom zážitku sme sa za šera vydali na cestu k nášmu domčeku. Prišli sme pod mohutné buky, na ktorých visí konštrukcia. K domčeku vedie mostík, ktorý sa pod nami hojdal, čo sa chlapcom tak zapáčilo, až ich bolo treba zahnať dovnútra. Vyzuli sme sa na mostíku a obuv odložili do plastových puzdier zavesených na zábradlí. Pri predstave ranného obúvania mi okamžite drkotali zuby.

Vnútri nás privítala tma-tmúca. Žiadny vypínač, rozsvietili sme teda kahančeky na batérie a zapálili olejové kahance ukryté v kovových lampášoch. Všade vôkol boli pripravené malé baterky i čelové lampy, a to sa našim nezbedníkom asi páčilo najviac. Behali s čelovkami a osvecovali všetko a všetkých. Zaujali ich chrobáčiky na podlahe, tak ich upratali a vyložili za dvere. Čakal nás dlhý večer, no márne som hľadal vypínač kúrenia, museli sme si pomôcť sami. Zahalili sme sa do diek a pri čelovkách sediac na posteli začali s kartami. Mládež nás riadne vyprášila, až som sa čudoval, kde sa chlapci naučili takto narábať s čertovými obrázkami. Na rad prišla posteľná verzia hry Človeče, nehnevaj sa, tam sme lepšou taktikou dokázali odvrátiť debakel.

Čosi sme si zahryzli, vypili a šup do postele. Cesta na WC bola dobrodružná, na terase je suchý záchod, džbán s vodou na umytie a lavór. „Načo nám mama nabalila zubné kefky? Ako ich použijeme?“ smeje sa Jakub. Starší Filip sa pokúša umyť v ľadovej vode, no veľmi sa mu to nedarí.

V „izbe“ je široká manželská posteľ a poschodová posteľ, obidve z masívneho bukového dreva. Bez diskusie si chlapci uchmatli poschodovú posteľ. Paplóny boli teplé, hriali, ale vystrčiť nezakrytú časť tela von chcelo odvahu, teplota klesla aj vnútri na štyri stupne. Nadránom začalo pršať, ale nebol to rušivý zvuk. Dážď nám skôr zrušil nedeľný program.

Raňajky na lane

Ráno ma prekvapila myšlienka, ako strávim obvyklú pohodovú polhodinku s literatúrou v „tlačiarni“. Zabudni, zabudni, spieva Veronika Rabada a veru, nič iné mi nezostáva. Po zrýchlenej hygiene sme zistili, že na lane pod nami visí kôš s raňajkami. Jeho vyťahovanie nahor bolo nevšedným zážitkom, ešte väčším bolo odhaľovanie jeho tajomného obsahu. Našli sme v ňom rozmanité druhy potravín: salámy, syry, zeleninu, ovocie. Raňajkovali sme na terase, oblečení ako na lyžovačku, jedla bolo dosť aj pre našich večných hladošov. Našli sme aj horúcu vodu v termoskách, takže nebol problém pripraviť čaj či kávu.

Po raňajkách sme odovzdali ubytovanie a cez mokrý les sa ponáhľali k autu. Neplánovaný krátky pobyt v Trenčianskych Tepliciach sa skončil, budeme naň dlho spomínať. Možno sa sem ešte niekedy vrátime, ale určite si tento romantický pobyt vyskúšame v teplejšom počasí.


autor: Leo Kužela

Mohlo by vás zaujímať

Manínska tiesňava

Iba najcitlivejšie uši poetických duší tulákov dokážu zachytiť clivú melódiu vzácnej…

Trenčiansky hrad

HISTÓRIA. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne…