Trenčín patrí medzi mestá, ktoré ukrývajú na pomerne malej ploche obsiahly kus dejín.

Rímsky nadpis na skale či hrad, spojený s osobnosťou Matúša Čáka, sú len malou časťou jeho kultúrneho dedičstva, no patria medzi najsilnejšie magnety, ktoré každoročne pritiahnu množstvo ľudí. Ďalšie turistické lákadlá preto často zostávajú v ich tieni. Určite sa však oplatí opustiť centrum kedysi kráľovského mesta a vydať sa aj do jeho okrajových častí a okolitých obcí.

V západnej časti Slovenska v blízkosti slovensko-českých hraníc sa nachádza srdce celého Trenčianskeho samosprávneho kraja. Dominuje mu rieka Váh, obklopená rovinnou Trenčianskou pahorkatinou. Celý charakter regiónu dotvárajú masívy Považského Inovca a Strážovských vrchov, zo západnej strany sem zase zasahujú výbežky Bielych Karpát. Vďaka tomu sa môže tento región pochváliť viacerými prírodnými zaujímavosťami a krásnymi turistickými trasami.

Niektoré vás priamo z Trenčína zavedú do Trenčianskych Teplíc, ďalšie do Drietomy, Hornej Súče či Skalky nad Váhom. Popri ceste na naše najstaršie pútnické miesto sa môžete napríklad zastaviť pri prírodnej rezervácii Zamarovské jamy, kde žije množstvo močiarneho a vodného vtáctva. Pokiaľ nechcete ísť peši, môžete využiť novú cyklotrasu, ktorá tento rok prepojila Trenčín s Nemšovou.

Historické stavby majú za hranicami historického centra Trenčína najmä podobu kostolov, zvoníc či kaplniek. V Záblatí zaujme neskororenesančný kaštieľ, ktorý bol pôvodne postavený ako vodná pevnosť. Na jeho juhovýchodnej fasáde sú slnečné hodiny s nástennou maľbou Pegasa z prelomu 17. a 18. storočia.

Záblatie bolo pritom v minulosti samostatnou obcou. Začiatkom roka 1985 sa pričlenilo k Trenčínu, ako napríklad Opatová. No dodnes tam cítiť hrdosť na vlastnú minulosť aj na originálnu ľudovú kultúru. Ide o typickú črtu tohto regiónu – obyvatelia okolia krajského mesta stále aktívne udržiavajú zvyky svojich predkov. Medzi najznámejšie podujatia patria Štefanská jazda v Soblahove či tradičná oblievačka v Trenčianskej Teplej. Spoločným znakom viacerých obcí je aj baránok v erbe.

V okolí krajského mesta sa používajú dolnotrenčianske nárečia, no nie všade znejú rovnako. Mäkšie hovoria obyvatelia Soblahova a Kubrej, v Trenčianskej Turnej či v Trenčianskych Stankovciach už má nárečie tvrdšiu podobu.

foto: Kristína Novosádová