Čelkova, Čierna, Chudá, Petrova, Mníchova, Nová, Rudnianska, Stará Pod vtáčnikom. Osem Lehôt, dedín s veľkým L a so všelijakými prívlastkami, nemá žiaden iný kraj než Trenčiansky. Zo všetkých Lehôt je rozlohou najväčšia tá, čo leží pod Vtáčnikom, najvyšším vrchom kraja. Má aj najviac obyvateľov (3790) a na mape pretína Trenčiansky s Banskobystrickým krajom. Sme na štarte našej tradičnej rubriky „Na konci kraja“: vitajte v Lehote pod Vtáčnikom. Básnik by povedal, že je to dedina ako lusk – priestranná, vzdušná, malebná, stredisková, komplexná, moderná. Starosta Michal Ďureje neprotestuje a dodáva, že je to hlavne obec, kde sa zišla dobrá partia. „Ľudia sú tu tvrdí, ale spravodliví.“ Tak sme si to všetko priamo na mieste overili.

Námestie ako lusk Cestou do Lehoty pod Vtáčnikom sa nedá stratiť. Odbočka z „polodiaľnice“ od Prievidze nepustí a odprevadí vás až na parkovisko k hlavnému námestiu. Ozajstnému námestiu. Nestačíme sa čudovať. Taký reprezentatívny a úhľadný pľac môže Lehoťanom závidieť nejedno okresné mesto. Je tu park, pamätník hrdinom, dom kultúry s obecnou knižnicou, kino, supermarket, po ktorom poškuľoval aj zahraničný obchodný reťazec, zdravotné stredisko, lekáreň, reštaurácia, sieť služieb, obchody, pub, amfiteáter na letné kino. A to všetko pekne vykachličkované, prepletené zeleňou, chodníkmi a ľuďmi. Je bežný pracovný deň a na námestí to žije. „Jedno oko sa síce teší, ale druhé plače,“ schladí náš optimizmus prvý muž obce. „Aj tie bytovky povyše vkusne dotvárajú širšie centrum, máme tu tiež vnútorný školský bazén, kino, dom kultúry, 39 ciest a ďalšie zariadenia, ktoré boli vybudované priebežne po vzniku obce a dodali jej modernu, šmrnc a kvalitu. Lenže od tohto investičného boomu, asi tridsať rokov od spojenia do Lehoty pod Vtáčnikom, roky plynú doba sa mení, budovy starnú, náklady na ich obnovu enormne rastú a vrások pribúda. Kde zobrať peniaze na rekonštrukciu, na opravy niekdajších pilierov obce, ktoré nám čoskoro začnú padať na hlavu? Z čoho to financovať? Najnovšie sa hovorí, že investičný dlh obce je obrovský, tak sa s tým musíme popasovať. Obecný rozpočet je 4,8 milióna eur a tvoria ho zväčša účelovo viazané financie. Nájsť kapitálové prostriedky na opravy je ako hľadať ihlu v kope sena,“ osvetľuje odvrátenú stranu úspešnej dediny starosta Ďureje, ktorý je v úrade druhý rok. 

Dvestokrát Ďureje

Pripomíname, že priezvisko Ďureje je v obci najskloňovanejšie. Vraj sa spája s takmer 200 Lehoťanmi, hoci nie všetci sú v príbuzenskom vzťahu a niektorí sa vôbec nepoznajú. Napríklad ani obaja zvolení poslanci obecného zastupiteľstva s rovnakým priezviskom ako starosta nie sú jeho príbuzní. Štatistický doplnok – Michal získal v starostovskom súboji medzi piatimi kandidátmi 72% a 1246 hlasov, Dušan 1038 a Filip 944 poslaneckých hlasov. Z toho vyplýva, že priezvisko Ďureje je v Lehote pod Vtáčnikom nielen frekventované, ale aj uznávané. A pre úplnosť, starosta Ďureje je aktuálne opäť poslancom TSK s celkovo štvrtým najvyšším počtom získaných hlasov. Vráťme sa na skok k školskému bazénu. V čase našej návštevy boli v obci jarné prázdniny, čo by radi využili na relax aj cezpoľní. Veď najbližšie kúpanie je až v Prievidzi či v Novákoch. Starosta je však opatrný. „Náklady na prevádzku bazéna sú obrovské, máme ich refundované zo školského systému... Ak by sme ho otvorili pre verejnosť, o tieto peniaze by sme prišli. Hovorme o ďalších nákladoch na bezpečnosť a ľudí, ktorých práca a služby niečo stoja. O odbornom, technickom dozore, o starostlivosti o areál, celkovej logistike. Výťažok zo vstupného by toto všetko zďaleka nepokryl. Na dofinancovanie prevádzky bazéna obec peniaze nemá, topánka nás oveľa viac tlačí inde.“

Spájanie Lehôt a legenda Cipov

Ako to na Slovensku býva, v každej dedine majú dobrý futbal a hasičov. Lehota pod Vtáčnikom má viac benefitov. Je to predovšetkým obec partizánska a banícka. Odkaz SNP, protifašistický odboj a partizánske hnutie si tu každý rok v auguste pripomínajú na amfiteátri či na námestí. Baníctvo je zasa zakorenené v každej druhej rodine. História obce nesiaha ďaleko. Začína sa písať v roku 1960, keď uzrel svetlo sveta projekt spojenia Novej a Starej Lehoty, za ktorým stál funkcionár miestneho národného výboru (MNV) a neskôr sedem rokov jeho predseda Ján Cipov. Toto meno si zapamätajte, ak ho vari nepoznáte. Nová dedina dostala názov Lehota pod Vtáčnikom a najväčší rozmach zaznamenala v 90. rokoch minulého storočia. Výsledok? Generálka námestia, vybudovanie nového futbalového štadióna, tenisových kurtov, multifunkčného ihriska, budov hasičského zboru a nákup techniky, rekonštrukcia škôl, škôlok, vyše 160 bytov, rozvoj infraštruktúry. Najlepšie hneď po dve zo všetkého, aby bol v spoločnej rodine – Novej a Starej Lehote pod strechou Lehoty pod Vtáčnikom – pokoj. V roku 1994 sa po víťazstve v komunálnych voľbách opäť ujal miestneho úradu Ján Cipov a obec viedol 24 rokov do svojich 85 rokov. Rodák z Francúzska a srdcom Lehoťan, trojnásobný poslanec TSK sa zaradil medzi najstarších starostov na Slovensku vôbec. „Vlani pán Cipov oslávil 90. narodeniny a pri príležitosti tohto jubilea sme ho slávnostne prijali na obecnom úrade. Jeho meno a práca sa natrvalo zapíšu do histórie obce. Občas sa stretneme a musím konštatovať, že je vo veľmi dobrej kondícii, vitálny a spoločensky aktívny, čomu sa teším,“ dodáva Michal Ďureje.

Klebety o futbalovej fúzii

Ešte skôr než nás súčasný starosta previedol po extraviláne obce, prebrali sme aktuálne klebety, resp. hoaxy. Viete, ktorá zo spoločenských organizácií obce je momentálne najbohatšia? Futbalisti. Vraj taký výber vstupného ako zo zápasu Slovenského pohára proti Trnave v klubovej histórii OFK Baník nemali. A pravdou je aj to, že 4216 divákov na futbalovom zápase Lehoty pod Vtáčnikom ešte tiež nebolo. Pre veľký záujem museli októbrový zápas presunúť na prievidzský štadión a hneď sa začali šíriť zaručené správy, že Lehota sa bude futbalovo spájať s Prievidzou... „Zápas proti Spartaku bol veľkou udalosťou, žil ním celý región a náš futbalový klub si takú pozornosť zaslúžil. Futbalisti robia obci dobrú reklamu, hrajú kvalitný futbal a to je vysvedčenie pre vedenie klubu. Obec pomáha úhradou nákladov na prevádzku, ostatné je na klube. Vytvorila sa tam dobrá partia. A čo sa týka fúzie s Prievidzou, nemyslím si, že je na tom čosi pravdy,“ vysvetľuje starosta. Keď už zabŕdol do slovného spojenia „dobrá partia“, nechali sme si na konkrétnych príkladoch vysvetliť, o čo ide. „Som druhý rok v úrade a z predchádzajúceho dlhoročného pôsobenia v pozícii hovorcu mesta Prievidza dobre viem, že práca s ľuďmi je najkrajšia i najťažšia." 

Prečo dobrá partia?

„Každý z nás je originál, každý má právo na svoj názor, ale preferujem kompromis – nehádajme sa, komunikujme a hľadajme riešenia. Ľudia sú tu tvrdí, ale dobrosrdeční, priateľskí, ochotní, vedia sa zomknúť v krízových situáciách. Keď vlani napadali haldy snehu a bolo treba pomôcť s mechanizmami, lebo tie obecné nestačili, pomohli miestni podnikatelia a nežiadali za to ani euro. Alebo keď v lete minulého roka došlo k výbuchu plynu v chate Smrečina na Sekaninách a bola tam skupina s mladými českými horolezcami. Do niekoľkých hodín pre nich v škole pripravili nielen náhradné priestory, ale aj jedlo, ošatenie, ubytovanie, návliečky a ďalšie veci – a to všetko od Lehoťanov. Zadarmo. V chatovej oblasti Sekaniny je vlek so zázemím a v hroznom stave. Prišla za mnou partia mladých ľudí, že by sa chceli o areál starať, postupne ho poľudštiť, sfunkčniť. Keď tam pôjdete, uvidíte, že sa im to darí. Od obce dostali na tieto účely zopár drobných, oveľa menej, než je reálna hodnota ich snaženia. A pracujú ďalej. Takýchto príkladov pomoci je viac, a preto výraz dobrá partia je namieste,“ chváli Lehoťanov prvý muž v obci.

Prázdniny v Lehote, čo s nimi

Michal Ďureje si myslí, že aj vidiek môže byť moderný, hoci aj mimo centra, v extraviláne obce. Cestou do chatovej  oblasti Sekaniny zastaví auto na krajnici a vykladá: „Tu, napravo, je priestor na chov koní. Míňali sme už dve či tri partie ľudí, ktorí chcú túto aktivitu prevádzkovať. Na opačnej strane, v tamtom údolí, chcem urobiť zubriu oboru. Bolo by to užitočné aj edukatívne riešenie.“ V centre Sekanín pri amfiteátri, ktorý pojme 2000 divákov, je ďalšia naša zastávka. Je v lepšej kondícii ako pred dvoma rokmi. Sú vymenené drevené sedadlá a robili sa tu aj ďalšie technické úpravy. Z amfiteátra je úžasný pohľad na vrcholky hôr oproti. Tieto lezecké steny sa stávajú čoraz populárnejšími najmä pre mladých lezcov a o skaly sa podľa starostu starajú komunitné skupiny a dobrovoľníci. „Dávam do pozornosti aj autokemping na Sekaninách, prechádzku do chatovej oblasti, dve cyklotrasy na okolí, ktoré sú mimoriadne populárne, a rôzne turistické trasy. Najmä na jeseň si v týchto končinách prídu na svoje aj hubári. A počas celého roka zasa mladé rodiny s deťmi na prechádzkach, veď z centra obce sú to sem necelé štyri kilometre. Je tu toľko možností na aktívny relax a pohyb, že keby som mal nejakú návštevu, hneď jej vyplním program. A po návrate do obce môže navštíviť minimálne dve kvalitné reštaurácie. Nahlas rozmýšľam o sfunkčnení, vybudovaní turistickej nocľahárne, ktorá tu síce aktuálne chýba, ale individuálne prenocovania sú na Sekaninách dostupné,“ uzatvára starosta Lehoty pod Vtáčnikom Michal Ďureje.

Text: PK, RS

Foto: R. Stoklasa