Trenčianska synagóga už roky neslúži ani svojmu účelu, ani širokej verejnosti. Pritom synagógy v Európe sa stávajú centrom kultúrnych podujatí. Tá na Považí síce neodmysliteľne patrí k panoráme Trenčína a jej zelená kupola a modernistická architektúra dotvárajú vstup do centra mesta, ale jej vnútorné priestory ostávajú pred zrakmi turistov naďalej zatvorené. Tomu však bude čoskoro koniec. Zachráni ju miliónová investícia, z ktorej 900-tisíc eur budú tvoriť zdroje z fondov a zo štátneho rozpočtu.

„Najväčšou výzvou bude oprava členitej medenej strechy, ale aj riešenie akustiky,“ uviedla Oľga Hodálová z trenčianskej židovskej náboženskej obce. Po rekonštrukcii sa v synagóge môžu konať koncerty, vystavovať umelecké diela či obrazy, ale bude tiež centrom stretávania rôznych kultúr a náboženstiev. Primátor Trenčína Richard Rybníček verí, že pre židovskú náboženskú obec to bude zároveň príležitosť na rozvoj. „Keď sa tu budeme stretávať na káve, na výstavách a keď sa tu bude môcť židovská obec modliť, tak zmysel mesta bude ešte väčší, ešte európskejší. A keď sem budú prichádzať turisti z celej Európy, ba celého sveta, uvidia, že sme mesto tolerantné, kde spoločne žijú rôzne národnosti i náboženstvá,“ povedal prvý muž krajského mesta. Nie je náhoda, že rekonštrukcia sa začína práve v čase, keď Trenčín kandiduje na titul Európske hlavné mesto kultúry.

Aj podľa trenčianskeho župana Jaroslava Bašku ide o jedinečný moment pre mesto, región, ale i samotnú synagógu. „Za posledných sto rokov synagóga zažila lepšie aj horšie časy. Rekonštrukcia ju opäť dostane na výslnie a zároveň pozdvihne jej kultúrny a spoločenský význam.“ Obrovský potenciál je však aj v rozvoji cestovného ruchu. Výkonná riaditeľka KOCR Trenčín región Eva Frývaldská upriamila pozornosť na cieľovú skupinu turistov, ktorí sa venujú architektúre. „Priestory synagógy tak navštívia tí, ktorí sa prechádzajú mestom, ale aj tí, ktorí vyhľadávajú architektonické skvosty. Osobne sa teším na koncerty či výstavy, ktoré budú opäť súčasťou trenčianskej synagógy.“

Trenčiansku synagógu postavili v roku 1913 podľa návrhu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera. Slovo synagóga znamená stretávanie sa a riaditeľ Židovského kultúrneho inštitútu Maroš Borský verí, že tento význam sa aj naplní. V zrekonštruovaných priestoroch chcú prezentovať príbehy ľudí, ktorí pochádzajú z blízkeho okolia a ich práca alebo činy sa významne zapísali do histórie. „Chceme vytvoriť miesto na stretávanie ľudí rôzneho vierovyznania, ktorí sem prídu v rešpekte a s tým, aby sa navzájom od seba niečo naučili,“ uzavrel Borský.