Náš výlet na koniec kraja sa tentokrát začal milou akciou na konci uplynulého roka: Tradície v Hornonitrí – Pracovné večery u Tkáčov. Išlo o sériu podujatí, tvorivých dielní, dnes by to mladí nazvali workshopy. Patronát prevzalo občianske združenie Hornonitrie, ktoré zastrešuje deviatku obcí v okolí horného toku rieky Nitry len pár kilometrov od jej prameňa. Vo Chvojnici, v Porube a v Nitrianskom Pravne sa rozhodli priučiť remeslu predkov a zachovať tak kultúrne dedičstvo.

Úzkou cestičkou prichádzame do Chvojnice, míňame malebné domčeky aj kamenný neomietnutý kostol. Čaro dedine dodáva fakt, že na mobile sa stratil signál, a tak sa môžeme sústrediť len na blížiace sa podujatie. „Historicky je územie obce Chvojnica späté s výrobou drevených hračiek či úžitkového dreveného riadu. Až do začiatku 20. storočia sa tu nachádzala rezbárska dielňa, kde sa miestni chlapci učili drevárskemu remeslu,“ približuje dejiny chvojnického rezbárstva Radka Tarabčíková, projektová manažérka občianskeho združenia Hornonitrie. A práve pre historickú spojitosť s drevom sa v miestnom kultúrnom dome návštevníci doslova zarezali do dreva. Chvojnická smrečina je totiž názov školy drevorezby a výroby hračiek, ktorý si vyskúšali potomkovia niekdajších rezbárov. Použili tradičný spôsob – vruborez ľudových motívov a techniku zhotovenia a maľovania drevených hračiek. Pracovným večerom ľudí sprevádzal lektor Peter Lovas z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. „Vyrábame zdobené piesty, ktoré sa používali na pranie. Skrášľuje ich technika drevorezu, pri ktorej používame iba nožík. Vyrezávajú sa ním rôzne rastlinné či geometrické ornamenty. Svojho času to bola najjednoduchšia zdobiaca technika,“ zasväcuje nás do tajov farebných piestov. Naši predkovia poznali dva druhy piestov – jeden na pranie a druhý mangľovací, ktorým sa žehlilo. Na prvý pohľad boli podobné, hoci druhý spomenutý bol o niečo dlhší a mal zaujímavejší význam. „Mangľovací piest bol aj darom z lásky. Išlo o predmet, ktorý vyrezal frajer svojej frajerke na znak náklonnosti,“ dopĺňa s tým, že na piest mládenci vyryli iniciálky svojej milej. Okrem vyrezávania sa vo Chvojnici maľovali drevené hračky, ktoré boli pred storočím vychýrené široko-ďaleko. Jednu z originálnych chvojnických hračiek má podľa lektora vo svojej zbierke aj Rastislav Haronik z Vyšehradného, miestnej časti Nitrianskeho Pravna. Mala by to byť vianočná pyramída s figúrkami. Ide o stojan na sviečky, ktorých plamene poháňali vrtuľu a tá roztáčala malý betlehem. Že je to pôvodná hračka, prezrádza nápis Fundstolen, čo je pôvodný názov Chvojnice.

Počas tvorivých dielní si súčasníci vyskúšali maľovanie kópií sústružných hračiek, ktoré sú v zbierkach prievidzského Hornonitrianskeho múzea. „Keby sa tieto podujatia neorganizovali, ľudia by pozabúdali, čím sa ich predkovia v minulosti živili, Vitajte v trojlístku tradícií čomu sa venovali. Napríklad aj to, že vo Chvojnici sa vyrábali hračky,“ chváli organizáciu podobných workshopov jeden zo starostov a zároveň prezident občianskeho združenia Hornonitrie Miroslav Dzina. Záujem o prácu s drevom či ostatné tradície je veľký aj medzi obyvateľmi hornej Nitry. Obzrieť si historické artefakty v múzeu je síce fajn, keď však príde možnosť vyskúšať si remeslo predkov, radi si vyhrnú rukávy. Pracovné večery u Tkáčov pre protipandemické opatrenia nateraz dostali stopku a na ďalšie si musíme počkať. Môžete to brať ako pozvánku a na stránke Hornonitria čakať na nové termíny tvorivých dielní. Pracovné večery u Tkáčov sa sústreďujú v obciach, v ktorých sa danému remeslu v minulosti venovali.

V Porube si súčasníci vyskúšali vytvoriť pravniansku výšivku plným stehom. Pomôckou im boli predkreslené motívy. „Vyskúšali sme si krajku sieťovaním. Ide historicky o najstaršiu techniku, ktorú využívame pri tvorbe sieťovaných tašiek, dečiek, zácloniek alebo aplikácií vložených do rôznych tkanín. Kto chce, môže si ju ozdobiť vyšívaním vzorov na základnú sieť,“ prechádzame do ďalšej obce Hornonitria s Radkou Tarabčíkovou. O histórii sieťovania porozprával Rastislav Haronik, ktorý má vo svojich zbierkach aj pôvodné výšivky svadobných šatiek. Trio workshopov vyvrcholilo v Nitrianskom Pravne v dielni „U Tkáčov“. Už počas celého uplynulého roka si tu mladí aj starší vyskúšali tkanie kobercov. Tentoraz sa v tvorivej dielni zamerajú na tkanie činovate, čo je už podľa organizátorov náročnejšia technika. Asi len málokto tuší, ako sa snová osnova či nakrúcajú útkové nite do člnka.

Ak ste doteraz mali pocit, že združenie Hornonitrie len vzdeláva a pripomína minulosť, opak je pravdou. Obyvatelia týchto obcí sa stretávajú na spoločných kultúrnych i športových akciách. Často sú poprepájané, napríklad ako TOP guláš, kde si jednotlivé obce „zmerajú svoje varešky“ a pripravia ten naj guláš podľa vlastného receptu. Zatiaľ čo sa v kotlíkoch prepájajú chute, na futbalovom štadióne sa odohráva súboj o titul najlepšieho družstva. Hornonitrie si však neodpustí ani netradičné, no o to zábavnejšie disciplíny. Kto by nechcel byť majstrom v pribíjaní klincov, škrabaní zemiakov či pití piva? Na akciách deviatky spriatelených obcí hornej Nitry nie je núdza ani o takéto skvosty.

A ak náhodou zavítate do okolia v čase, keď sa nekoná zábavné či historické podujatie, určite nezúfajte. Nájdete tu množstvo označených turistických aj cykloturistických chodníkov, ktorými sa dostanete z jednej časti Hornonitria do druhej. Podľa ročného obdobia vám do oka padnú zaujímavé rastlinky a na svoje si po letnom daždi prídu aj hubári.

Apropo, hubári. Už osem rokov je obec Malinová hostiteľkou výstavy húb, ktoré sem prinášajú hubári zo širokého okolia. Nejde pritom len o milú výstavku pekných kúskov. Patronát nad ňou prevzali odborní garanti, členovia Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. „Každý rok sa tešíme, ak vystavovatelia prinesú čo najviac druhov húb, a to nielen bežné jedlé huby, ale aj jedovaté, prípadne neznáme plodnice. Dôležité je priniesť z jedného druhu aspoň dve či tri plodnice, neodrezané, ale opatrne vybrané zo substrátu, na ktorom vyrástli. Či už ide o pôdu, alebo drevo. Pri neznámych druhoch je dobre si zapamätať, kde rástli. Z nálezov môžu vystavovatelia vytvoriť aj vlastnú kompozíciu nainštalovanú na podnose,“ približujú podmienky účasti organizátori. Súčasťou výstavy sú každoročne aj odborné poradne, prehliadka odbornej literatúry a naposledy nechýbala ani najväčšia mykologická encyklopédia na svete. Jej autorom je hornonitriansky rodák a mykológ európskeho formátu Ladislav Hagara. Tí, ktorí huby v lese nedokážu nájsť, si v Malinovej môžu prezrieť panelovú výstavu fotografií známych aj menej známych druhov. Zároveň je táto výstava výnimočná aj vďaka ochutnávke hubových jedál. A to už stojí za poznačenie takejto akcie do kalendára.

Vymenovať všetky zaujímavé akcie naprieč obcami Hornonitria by bolo odvážne. Je ich mnoho a určite by sme na niektorú zabudli. No ak budete rozmýšľať, kam sa najbližšie vybrať na výlet, spomeňte si na tieto riadky. Je viac ako pravdepodobné, že sa v niektorej z deviatich obcí bude konať niečo zaujímavé, prípadne vás virtuálna prehliadka namotivuje na turistiku či prechádzku po dedinkách. Vo viacerých sú múzeá s odkazom na minulosť. Niekde sa zas minulosť prelína so súčasnosťou. Napríklad v Tužine a okolí sa naši predkovia venovali zlatokopectvu. Dnes je zlatokopectvo športovou disciplínou, organizujú sa tu slovenské aj medzinárodné súťaže. Hornonitrie je historické územie so svojráznou slovensko-nemeckou kultúrou, ktorú vytvorili starousadlíci aj prisťahovalci. Zaberá dolinu horného toku rieky Nitry. Zo severu hranicu Hornonitria tvorí masív Žiaru s vrchmi Kľak a Vyšehrad. Jedným z jeho štyroch okresov je okres Prievidza. V jeho severnej časti sa nachádza pravnianska dolina s viacerými obcami. Deväť obcí Nitrianske Pravno, Nedožery-Brezany, Pravenec, Poruba, Kľačno, Tužina, Malinová, Poluvsie, Chvojnica spája členstvo v občianskom združení Hornonitrie.