vitajtev trenčianskom kraji

Objavujte všetky skryté poklady z rôznych kútov nášho kraja.

Trenčín

16°C

dážď

A čo tak Manín?!

Každému poriadnemu turistovi srdce zaplesá pri pohľade na zelenajúcu sa prírodu. Turistická sezóna je oficiálne odštartovaná. Zostáva už len oprášiť turistické topánky a hor sa na prieskum ďalšej zaujímavej lokality trenčianskeho regiónu. Tentoraz nás upútalo horné Považie, ktoré skrýva mnoho pekných zákutí. Jednou z najočarujúcejších je vraj oblasť Manínskej tiesňavy. Naša turistická polícia smeruje práve tam.

Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava nachádzajúca sa v Súľovských vrchoch asi 6 kilometrov od Považskej Bystrice je najužším skalným kaňonom na Slovensku – a podľa mnohých informácií aj v celej strednej Európe. Zároveň je považovaná za jednu z najkrajších prírodných lokalít Považia. Nájdeme ju medzi výraznými vrcholmi Veľkého (890,6 m n. m.) a Malého Manína (812,6 m n. m.), ktoré kedysi tvorili súvislý vápencový hrebeň. Zarezaním Manínskeho potoka do mäkkého vápencového bradla vznikla úzka tiesňava so strmými skalnými stenami, miestami vysokými až 400 metrov.

Strecha Slovenska a iné „naj“

Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach široká len niekoľko metrov. Najužšiemiesto tiesňavy bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. Furmani museli pred ním tovar vyložiť, vozy rozobrať, všetko preniesť a potom vozy opäť poskladať. Tento stav trval až do roku 1933, kedy bola v najužšom mieste odstrelená časť brala a cez tiesňavu vybudovaná spevnená cesta. Najužším miestom dnes sotva prejde autobus, je totiž široké len 3,7 metra. Východné pokračovanie Manínskej tiesňavy tvorí prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava, kde možno obdivovať ďalšie „naj“, a to najväčší skalný previs v Karpatskom oblúku nazývaný aj „Strecha Slovenska“.

Na Slovensku patrí Manínska tiesňava k najobľúbenejším turistickým lokalitám. Okrem prekrásnych výhľadov z okolitých kopcov a pokojnej prechádzky samotnou tiesňavou je aj jedným z najlepších skalolezeckých terénov na Slovensku. Vďaka chladnej a vlhkej mikroklíme sa tu vyskytuje i množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré inak žijú v omnoho vyšších horských polohách.

Sezóna je v plnom prúde

Trasu začíname v obci Záskalie, pri križovatke turistických značiek zaparkujeme auto a vyberáme sa po zelenej značke. Po chvíli chôdze poľným chodníčkom si už vychutnávame výhľad A čo tak Manín?! turistická polícia 7 na majestátny Kostolecký dóm. Cesta sa ďalej vnára do lesa a nasleduje pomerne strmé stúpanie cez les na rázcestie Pod Veľkým Manínom. Tu meníme farbu a žltým značením sa dávame viesť ďalej cez hrebeň až do Manínskej tiesňavy.

Slnko sa spočiatku skrýva a okolité stromy pod silou vetra v lese vydávajú čudesné zvuky. Neskôr na hrebeni však vykukne a rozžiari všetko naokolo. Hore na sedle stretáme „turistky začiatočníčky“ – Ivu z Bytče s kamarátkou. „Turistika ma chytila za srdce len nedávno, minulý rok pri pobyte v kúpeľoch Nimnica neďaleko odtiaľto. Robila som si výlety do okolia. No a dnes som zobrala kamarátku na Manín, je tu krásne,“ zdôverí sa nám. Po optimistickom stretnutí a pohľade do mapy zisťujeme, že odbočku na Partizánsku jaskyňu sme minuli. Pátranie meníme za rady skúsených miestnych. Tí sa nás ochotne ujímajú ako sprievod „manínskych nováčikov“. Skupinka aktívnych dôchodcov z Považskej Bystrice, ktorí sa vďaka turistike udržujú v kondícii celý život, nám porozprávala i čo-to zo svojho života. Turistike priúčajú aj svojich vnukov a vnučky, no ako s potmehúdskym úsmevom dodávajú – „tí by radšej ako po kopcoch, po diskotékach chodili!“ K jaskyni sa vraciame menším okruhom, ale nevadí, stálo to za to.

Za tri hodiny 10 km Stojíme na výhľadovom brale s názvom Puklá skala. Predná časť brala je od jeho zvyšku skutočne oddelená puklinou. Odtiaľ je najlepší výhľad na Malý Manín, tiesňavu aj široké okolie. Druhý výhľad niekoľko desiatok metrov ďalej ukazuje na Záskalie, Kostolecký dóm a skupinku strmých skalných brál nazývanú Bosmany. Cestou nachádzame i ďalší skalný útvar typický pre Súľovské skaly – „okno“ v skale, cez ktoré možno pozorovať Kostoleckú tiesňavu.

Po chvíli hľadíme na poistnú reťaz vedúcu k Partizánskej jaskyni. Tvorí ju jediná, asi dvadsať metrov dlhá chodba. Názov jej do vienka dala história, pretože počas SNP slúžila ako dočasný partizánsky úkryt. Odporúčame teda zbystriť pozornosť a po napojení sa na žltú značku sledovať po pravej strane označenie odbočky smer jaskyňa.

Vraciame sa na pôvodnú trasu. Chvíľku ešte stúpanie, no potom už len smer dole. Rúbanisko, serpentíny, krásny les, až v závere vychádzame neďaleko kempingu Manín. Napojíme sa na červenú turistickú značku, ktorá je súčasťou Náučného chodníka Manínska tiesňava, a asfaltovou cestou sa dostávame k najužšiemu bodu tiesňavy. Najkrajší pohľad je späť na cestu, po ktorej sme prišli. Skalné steny ju úplne uzatvárajú, nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly. Po krátkom zastavení a zopár fotografiách pokračujeme po ceste a za druhým zúžením tiesňavy opúšťame skalné spoločenstvo. Za pozornosť stojí i symbolický cintorín, miesto odpočinku milovníkov prírody pochádzajúcich z okolia, ktorí zahynuli v horách, v Manínskej úžine, prípadne sa zaslúžili o propagáciu krásnej Manínskej prírody. Spokojne sa vraciame na štart, k autu do Záskalia. Celý okruh Záskalie – rázcestie pod Veľkým Manínom – Partizánska jaskyňa – Manínska tiesňava – Záskalie má približne desať kilometrov a vrátane kratších prestávok zaberie vyše 3 hodín času.

U Petra Jilemnického

Spálené kalórie ideme doplniť do penziónu Manín v neďalekej obci Kostolec. Vznikol rekonštrukciou historickej budovy základnej školy postavenej v roku 1927. Významného učiteľa, ktorý tu pôsobil – Petra Jilemnického –, pripomína pamätná tabuľa pred budovou. Interiér je vkusne prispôsobený pôvodnému účelu stavby. Výber z ponuky jedál je pomerne skromný, no tradičná slovenská kuchyňa nesklame. S kotlíkovým gulášom a bryndzovými haluškami sme spokojní. Jedlo s pekným výhľadom na už spomínané Bosmany sme si vychutnali vonku na terase. V prípade dlhšej zastávky možno využiť i ubytovacie kapacity naozaj príjemného penziónu. Na záver dnešného putovania nás zlákal Považský hrad, doteraz pozorovaný iba z diaľky oproti cez Váh. Východiskovým bodom je Považské Podhradie, miestna časť Považskej Bystrice. Krátky výstup do jeho útrob sa rozhodne oplatí. Pri lenivo zapadajúcom slniečku má výhľad z tohto miesta jedinečnú atmosféru. Príjemne unavení a plní zážitkov z aktívneho dňa sa vraciame domov. Nezostáva nám nič iné ako potvrdiť, že oblasť Manínskej tiesňavy právom patrí medzi slovenské NAJ lokality a určite stojí za návštevu. Či už si vyberiete nenáročnú prechádzku tiesňavou, náučný chodník, alebo vybehnete na okolité kopce, Manín vás vždy očarí.


text: bafa

foto: Marek Loduha

Mohlo by vás zaujímať

Noc v korunách stromov

Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice sa pýši novou, jedinečnou atrakciou. Môžete tam…

Zámok Bojnice

HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského…