Nájdete tu lebky jaskynného leva či jaskynného medveďa, ale aj jaskynný tvaroh. A raz v roku tu zažijete aj koncert. Vo svahu Čierneho vrchu nad obcou Pružina sa nachádza vchod do jednej z najstarších známych jaskýň na Slovensku. Pružinská Dúpna jaskyňa je síce prístupná aj verejnosti, ale sami sa tam počas bežného roka nedostanete. V období od mája do októbra vás ňou môžu previesť jaskyniari, treba sa im však dopredu ozvať.

No ak si do kalendára poznačíte akciu Zelená-modrá, Dúpnu jaskyňu môžete navštíviť počas víkendu bez ohlásenia a ak prídete v správnom čase, v jej priestoroch si môžete vychutnať aj koncert. V zime je jaskyňa uzavretá, lebo poskytuje útočisko stovkám netopierov. Podľa slov Bohuslava Kortmana v nej zimuje až deväť druhov netopierov.

Pružinskú Dúpnu jaskyňu preslávili nálezy kostí jaskynného leva a jaskynného medveďa. „Pôvodne si ľudia mysleli, že nálezy týchto pravekých živočíchov sú staré asi 20 000 rokov. Výskum však ukázal, že majú až 40 000 rokov,“ vysvetľuje nám a zároveň ukazuje lebky šeliem Bohuslav Kortman z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy. Jaskyňa bola podľa zistení archeológov osídlená už v mladšej dobe kamennej, neskôr v dobe železnej a v stredoveku, no a naposledy poskytla úkryt aj obyvateľom z Priedhoria počas druhej svetovej vojny.

Dúpna jaskyňa nad Pružinou má však aj ďalší unikát – mäkký jaskynný tvaroh. Vidíte ho po stenách aj na strope a odvážni návštevníci ho aj ochutnávajú. „Vďaka baktériám si tento mäkký sinter – ako sa odborne nazýva – udržuje konzistenciu podobnú tvarohu. Je tiež zaujímavé, že už v dávnych časoch ľudia používali jaskynný tvaroh ako liek nielen pre seba, ale aj pre svoj dobytok, ba dokonca aj na bielenie domov,“ vymenúva spôsoby využitia tohto bieleho zlata Bohuslav Kortman.

Prvý výskum jaskyne spravil v roku 1894 doktor Karol Brančík z Trenčína. Okrem toho, že bol lekár, bol aj prírodovedec, riaditeľ Trenčianskeho múzea a dokonca aj hudobník. „Počas jedného ročníka akcie Zelená-modrá sme na koncerte pustili aj mazurku Karola Brančíka,“ spomína Kortman s tým, že to bol práve Brančík, kto vyhotovil prvú mapu jaskyne. A práve on v nej vytvoril aj prvý turistický chodník a sprístupnil ju tak verejnosti. Po ňom prišli do jaskyne nad Pružinou aj ďalší jaskyniari a archeológovia. Dnes existujú už tri mapy jaskyne, pričom poslednú majú na svedomí jaskyniari z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy, členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Podľa nových zistení jaskyňa meria 300 metrov. Hlavná chodba, ktorou chodia aj ľudia na prehliadky, je miestami široká 20 a vysoká až 10 metrov. Avšak pozor, väčšina chodieb sú podľa jaskyniara „plazivky“, teda priestory ťažko prístupné. Zároveň ide o miesta, kde sa nachádza najviac kostí pravekých šeliem. „Práve preto tam veľmi nechceme chodiť, aj keď mnohí zvedavci by do týchto kútov radi nakukli. Majú naozaj krásnu výzdobu, takú klasickú, ako ju poznáme napríklad z Demänovskej jaskyne slobody. Tým, že tam návštevníkov nepúšťame, chceme výzdobu ochrániť. A tiež spomínané kosti,“ vysvetľuje Bohuslav Kortman.

Podľa jaskyniara býva návšteva tejto jaskyne pre ľudí pozvánkou do ďalších menej známych jaskýň v okolí. Pružinská Dúpna jaskyňa je široko-ďaleko jediná sprístupnená jaskyňa. Aj preto sa uvažuje, že by sa tam v lete umožnil pravidelný vstup a zároveň sa vytvoril turistický okruh, aby sa skupiny návštevníkov navzájom nevyrušovali.

foto: Radovan Stoklasa