Prirodzenou osou celého Považia je rieka Váh. Rozdeľuje ho na dve časti. Tá, ktorá sa nachádza bližšie k hraniciam s Českou republikou, býva často menej známa, zrejme aj preto, lebo sa tu nenachádzajú rušné mestá, ale skoro samé dedinky. Aj v malých obciach však môžete objaviť skryté klenoty.

Región, ktorý leží pod Vršatcom, zasahuje časť Trenčianskeho, Ilavského a Púchovského okresu. Tejto oblasti dominujú bradlá Bielych Karpát. Najznámejšie sú Vršatské, ktorých podložie tvoria druhohorné vápence bradlového pásma náchylné na krasovatenie. Bradlá nad obcou Červený Kameň sú zase typické červeným zafarbením a dali názov tejto dedinke. Spoločne s lúkami a pasienkami v lokalite Nebrová sú chránenými prírodnými územiami. Pruh bradiel pretína aj Lednickú dolinu. Nezvyčajné tvary skál sa stali zdrojom viacerých legiend.

Putovanie regiónom pod Vrštacom sa začína v obciach Horná a Dolná Súča, ktoré boli v minulosti preslávené ľudovými remeslami, krojmi i architektúrou. Nad Dolnou Súčou sa dokonca v minulosti nachádzal jeden zo strážnych hradov, ktoré chránili priechody z moravskej časti Českého kráľovstva. Z doliny sa cez starobylé pútnické miesto Skalka dostanete až do mesta Nemšová – alebo aj Villa Neusova, ako sa písalo v listinách už v 13. storočí. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky tu dnes patrí Kostol sv. Michala Archanjela. Samotná budova viackrát vyhorela, naposledy v roku 1961. Kostolnú vežu odstrelili rumunské vojská na sklonku druhej svetovej vojny v presvedčení, že je v nej pozorovateľňa nepriateľskej armády.

Z Nemšovej sa môžete vybrať do Pruského, obce, ktorú si väčšina spája najmä s Hugolínom Gavlovičom. Dodnes sa tu nachádzajú tisy, pod ktorými mal tento františkánsky kňaz a spisovateľ tvoriť svoje básne. V obci si túto osobnosť už viac ako 50 rokov pripomínajú letným podujatím, ktoré zahŕňa výstavy, divadelné predstavenia i rôzne koncerty. Z Valašských Kloboukov vedie do Pruského aj 35-kilometrový náučný chodník, ktorý nesie Gavlovičovo meno.

Z Pruského sa dostanete do Krivolátu, kde zase môžete prejsť cez Krivoklátsku tiesňavu až na Vršatec. Medzi vyššie položené prírodné zaujímavosti patria Krivoklátske lúky, ktoré sú ukážkou bielokarpatských orchideových lúk s mokraďami, Drieňová a Dračia studňa. V sklárňami preslávených Lednických Rovniach zaujme zámocký park z konca 18. storočia obklopujúci klasicistický kaštieľ. Neďalekú Lednicu zase preslávil hrad, postavený na strmom brale.

Tento región môžete spoznať aj vďaka viacerým náučným chodníkom. Trasa z Bolešova do Krivoklátu je obľúbená aj u cyklistov, jej súčasťou je aj vyhliadková rozhľadňa. Spoznať môžete aj Mikušovské bradlá, ktoré sa tiahnu od Chotúča juhovýchodným smerom k doline Váhu, prípadne sa môžete vybrať na Chmeľovú.

foto: Stanislav Hladký