vitajtev trenčianskom kraji

Objavujte všetky skryté poklady z rôznych kútov nášho kraja.

Trenčín

25°C

polooblačno

Ani nevieme, čo doma máme

Predstavte si ideálny letný deň. Ráno výdatné raňajky, do ruksaku vodu, „lepeňák“, nejaké sladkosti, pršiplášť, tí odvážnejší nejakú ploskačku a šup do prírody.

Na pešiu túru toho okrem chuti, kvalitnej obuvi a ruksaku veľa nepotrebujete. Aj trasy si môžete zvoliť podľa fyzických možností. Potom už zostáva trafiť ten správny náučný chodník a kochať sa krásnou prírodou, ktorú Trenčiansky kraj ponúka. Takto sme to spolu s partiou turistov absolvovali minulé leto – výborný nápad, skvelý pocit. Ponúkame teda niekoľko postrehov pozbieraných z náučných chodníkov. Ak ste šikovní, môžete stihnúť aj dve či tri túry za deň. Nájdu sa aj vytrvalci, ktorí si zvolia dlhšie a náročnejšie prechádzky. My sme prvú trasu minule venovali náučnému chodníku na Skalke. Toto pútnické miesto nás očarilo natoľko, že si jeho návštevu určite zopakujeme. Ale pekne po poriadku.

Zahrievacie kolo

Prechádzame masívom Bielych Karpát ponad rieku Váh. Z informačných tabúľ sa dozvedáme, prečo sa náučný chodník vlastne budoval, ale aj niečo o flóre a faune, ktoré dotvárajú prírodnú scenériu. Získavame cenné informácie o geografii, geológii a histórii Malej a Veľkej Skalky. Turistickým tempom, teda rezkou chôdzou, nám to trvalo necelú hodinu, začiatok pri Kostole sv. Andreja-Svorada a Beňadika na Malej Skalke a finiš pri pozostatkoch benediktínskeho kláštora na Veľkej Skalke. Na úvod akurátne zahrievacie kolo. Stredné Považie sme o niekoľko dní vymenili za hornú Nitru. Len čo slnko vyšlo nad obzor, rozhodli sme sa s priateľmi zrealizovať náročnejší plán– vybrať sa do Handlovej po stopách baníkov. Dĺžka Banského náučného chodníka je takmer desať kilometrov, na turistiku sme si vyčlenili celý deň. Počasie bolo ako namaľované, nálada tiež. Trasu sme začali pri budove uhoľnej expozície Slovenského banského múzea a okolo Robotníckeho domu sme sa dostali až k Hladovému námestiu – a veru, trochu sme vyhladli. Nič to, za kaplnkou nás čakala prvá oddychová zóna. Hodili sme do brucha desiatu aj štamperlík na posilnenie a pokračovali v ceste k druhej oddychovej zóne. Aby sme nekrívali, dopriali sme si počas túry za kalíštek aj do druhej nohy. Popri vetracej jame Zlatá jedľa sme prešli k Starej severnej vetracej jame – bývalému uhoľnému lomu Konštantín. Pri ňom sme zhliadli jazierko na chov rýb. Chodníkom sme odtiaľ prešli k hlavnému vstupu do Bane Handlová. Po siedmich hodinách, „narobení ako baníci“, sme si rozšírili kondičku i vedomosti o histórii baníctva a túru sme zavŕšili pri múzeu, kde chodník končí.

Do Škrtelovho rodiska

Keďže sme na hornej Nitre zostali celý víkend, nedeľu sme využili na ďalší turistický zážitok. Remata sa doteraz vynímala najmä ako lyžiarske stredisko neďaleko Handlovej a Ráztočno sa vždy spájalo s rodiskom futbalistu Martina Škrtela. Teraz sa ponúkla iná, špecifická alternatíva – odšliapať si trasu z Rematy do Ráztočna ako turisti. Využili sme ju. Dopredu nás upozorňovali, že to bude náročná štreka vo vibramkách, môže trvať aj päť hodín. Napokon sme to v solídnom tempe zvládli za necelé štyri. Pri vzdialenosti 8,5 km slušná vizitka, najmä keď sme mali v nohách takmer 10 „kilákov“ zo soboty. A vôbec nám neprekážalo, že cestou trochu spŕchlo. Základné súradnice príjemného výletu? Začali sme na Remate, posilnení dobrým jedlom v tamojšej reštaurácii. Od železničnej stanice cesta k Bralovej skale na Sklenianske lúky. Odtiaľ postupne cez Ráztočnianske lazy a klesanie až do obce Ráztočno. Cestou nás zaujali dve prírodné rezervácie – jaskyne. Jedna nesie meno Jaskyňa na lazoch, ale domáci jej hovoria Egrešovka, a tou druhou bola Hájska jaskyňa.

K turistike aj história

Po víkende v prírode sme sa domov vrátili unavení, ale spokojní. Prišlo na rad plánovanie ďalších výletov, nemusia byť len čisto turistické. „Čo tak si pozrieť aj nejaké pamiatky?“ nadhodil člen našej turistickej partie. Na ďalší víkend sme štartovali auto z Trenčína do opačného kúta kraja – smer kopanice. Naším cieľom bola mohyla Milana Rastislava Štefánika. Zaparkovali sme pri autobusovej stanici v Brezovej pod Bradlom, prešli naprieč mestečkom a po kľukatej záverečnej fáze trasy sme sa ocitli na priestranstve priamo pred mohylou na Bradle. Pohľad z nej bol priam úchvatný, na všetky štyri svetové strany. Na parkovisku pri pamätníku bolo ešte nejaké voľné miesto, ale my sme pešiu túru neľutovali. Na trase sme sa podozvedali informácie o Brezovej pod Bradlom, ale aj o architektovi Dušanovi Jurkovičovi, ktorý mohylu vytvoril. Tabule pútavo a podrobne informovali o živote Milana Rastislava Štefánika, velikána slovenských dejín. Komu sa málilo, mohol si priamo v areáli zakúpiť drobný prezent či odbornú literatúru o ňom.

Z mohyly na chutný guláš

Zostup z brala k „autobuske“ bol rýchlejší, ako sme čakali. Asi aj preto, že nám v žalúdku už muzikanti vyhrávali. Šup do auta, presun dvanásť kilometrov severnejšie do okresného mesta Myjava, presnejšie do jej mestskej časti Turá Lúka. Pristáli sme v reštaurácii Gazdovský dvor, v čase našej návštevy gazdiná ponúkala guláš z diviny. Bol taký dobrý, že sme vylízali taniere. Prechádzka po neďalekom informačnom chodníku zabrala polhodinku, na tabuliach boli zaujímavosti o založení Turej Lúky, o obecnej vzbure i kronike, ale aj o významných udalostiach a osobnostiach z tejto oblasti. Leto sa pomaly prehuplo do druhej polovice, mnohí ľudia cestovali na Makarskú riviéru, do Bibione, na grécke ostrovy či do Španielska. My sme ostali verní tradícii a užívali si krásy Trenčianskeho regiónu až do konca prázdnin. Ďalšia zastávka z bohatej ponuky turistických chodníkov: Včelársky náučný chodník Jozefa Miloslava Hurbana, ktorým sme prešli až k hradu Beckov. O histórii zrúcaniny hovorili tunajší sprievodcovia v historických oblekoch a deti sa tešili z ukážok šermiarskeho umenia. Cestou sme sa dozvedeli všeličo o včelách aj to, prečo chodník dostal meno práve po Hurbanovi. Ešte v ten deň sme z Beckova, samozrejme autom, zamierili severnejšie k Považskej Bystrici. Naším cieľom bol Považský hrad, samozrejme peši. Štart sme mali pri kaštieli Burg a po výstupe hore sa nám naskytol neopakovateľný výhľad na celý región. Fakt krása!

Dve cesty k Baračke

Nasledujúce ráno Trenčianske Teplice, odparkovanie auta v centre kúpeľného mestečka a skvelý tip na ďalšiu túru. Stretli sme párik českých turistov prichádzajúcich z Baračky. Nebolo nám viac treba. Od vyhliadky Jeleň sme šliapali po žltej značke po južných svahoch vrchu Grófovec. Zaujímavosti o vyhliadkach Dedovec i Jeleň boli len povestnou čerešničkou na torte. Na podobnej trase však môžete využiť aj iný náučný chodník, a to trenčianskoteplickým krasom. Začína sa v centre, pokračuje k prameňu Michael, k jaskyni pod Jeleňom, na vyhliadku s rovnakým názvom, ku kaplnke, k vyhliadke Biela skala, ku krížu a okolo závrtov k Henrichovmu prameňu a schádza k Baračke. My sme zvolili inú, ale proti gustu žiaden dišputát.

Vo finále Tlstá hora

Záver augusta znamenal aj našu derniéru za letnou turistikou. Vybrali sme si púchovský okres, púchovskú dolinu a obec Dohňany. Z tohto základného bodu si môžete zvoliť dve turistické destinácie. My sme sa vybrali po náučnom chodníku Tri skaly, ktorý štartuje v Dohňanoch v oblasti pohoria Biele Karpaty. Šli sme peši, ale míňali nás aj cyklisti. V zime je to obľúbená trasa pre bežkárov. Po spevnenej ceste sme sa dostali až k drevenej rozhľadni na kopci Tlstá hora, ktorá je zhruba 650 metrov nad morom, a následne k trom skalným útvarom Lazovská skala, Čertova skala a skala Vieska. Od rozhľadne sa však dá dostať až na Moravu k rozhľadni v regióne Hornolidečska, ale to je štreka dlhá až 35 km. Možno inokedy, na bicykloch. Tak ako, vybrali ste si? Inšpirovali sme vás, ako naložiť s tohtoročným turistickým letom? K dispozícii máte desiatky trás, stačí si len vybrať... Ako sa ľudovo hovorí, Ameriku máme aj doma. A môžeme ju objaviť dokonca po vlastných...

autor: Dodo Šulc

Mohlo by vás zaujímať

Noc v korunách stromov

Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice sa pýši novou, jedinečnou atrakciou. Môžete tam…

Trenčiansky hrad

HISTÓRIA. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne…