Husľový majster, spevák, tanečník, primáš aj zberateľ myjavských piesní a ich interpret. Samko Dudík bol jedinečnou osobnosťou tradičnej ľudovej kultúry. Jeho talent, ktorý presiahol rodný región aj dobu, v ktorej žil, udivuje ešte aj dnes.

Samko Dudík prežil viacero štátnych režimov. Narodil sa ešte za Rakúsko-Uhorska – 28. októbra 1880 na Myjave v rodine pytlikárov. K folklóru ho to ťahalo od detstva, už ako päťročný túžil po vlastných husličkách, ako desaťročný vytvoril spolu s bratmi detskú kapelu. Neskôr sa pripojili k skupine známeho cigánskeho primáša Jozefa Baláža Višňovského. Samko si z hudobníkov, ktorých tu spoznal, vytvoril vlastnú kapelu, s ktorou hrával takmer celý život.

Legendárny primáš očaril svojím talentom viaceré osobnosti. Jednou z nich bol aj mladý Milan Rastislav Štefánik, ktorý si v roku 1897 na svadbe svojej sestry vypočul Dudíkovu kapelu. Samko bol vyznávačom všeslovanskej vzájomnosti a jeho hudba znela na každom významnom stretnutí na slovensko-moravskom pomedzí. Zúčastnil sa na protestnej akcii proti černovským udalostiam v roku 1908 a Dudíkovci hrali aj na Všeslovanskom zjazde o päť rokov neskôr.

Tvorca filmu Zem spieva Karol Plicka či spisovatelia Ladislav Novomestský a Ján Smrek – Samko Dudík sa rád pohyboval medzi umelcami. Výnimočný muzikant vzkriesil záujem o inštrumentálnu ľudovú hudbu na celej Morave a propagoval ju doma aj v zahraničí. Hral dokonca aj s Českou filharmóniou. Jeho talent neušiel pozornosti ani českého skladateľa Leoša Janáčka. Dudíkovcov delegoval na Svetovú prehliadku hudieb vo Frankfurte nad Mohanom, ktorú vyhrali.

Samkovo viac ako 70-ročné hudobné pôsobenie bolo plné podmanivej hudby. Nezaháľal ani v osobnom živote – bol trikrát ženatý a mal 12 detí. Zomrel 25. mája 1967 na Myjave. V jeho šľapajach pokračuje vnuk Miroslav Dudík a tiež pravnučka Alžbeta Lukáčová, ktorá o svojom predkovi napísala monografiu Samko Dudík a jeho kapela.

autor: baš