Máloktoré mesto sa môže pochváliť tým, že kúsok od jeho centra sa nachádza hrad, rieka, ba dokonca aj rozsiahly lesopark. V prípade Trenčína sa k tomu pridáva ešte aj pozostatok divokej prírody. Trenčiansky luh je doslova zelenou oázou s mokraďami a lianami, ktorá sa rozkladá na oboch brehoch Váhu. Od minulého roka získal štatút obecného chráneného územia. Odborníci totiž túto lokalitu považujú nielen za významnú prírodnú dominantu so vzácnou faunou a flórou, ale taktiež za ukážku najvýznamnejšieho prírodného ekosystému v rámci Trenčína.

Takmer 13,5-hektárové územie sa nachádza nad stavidlami Biskupickej zdrže. Je rozdelené na rekreačnú časť a zónu ochrany lužného lesa bez možnosti akéhokoľvek zásahu. Počas jarných mesiacov je tu mimoriadne živo, príroda sa pomaly prebúdza a pozorovať môžeme viaceré vtáčie druhy. „Spočiatku prevládajú tie, ktoré sa vracajú zo zimovísk. Prilietajú vo vlnách, nárazovo vo väčších počtoch. Ide o škorce, lastovičky, hrivnáky, čajky alebo rybáre riečne. Veľakrát sa medzi nimi objavia aj vzácne druhy ako kačice lyžičiarky, kačice chrapačky či hrdzavky potápavé,“ opisuje ornitológ Radovan Jambor.

Okrem vtákov môžete v Trenčianskom luhu pozorovať aj bobry – ideálne pred zotmením, aktívnejšie sú však v noci. „Bobry sa živia kôrou stromov, preto sa aj v Trenčianskom luhu nachádza veľa nahryznutých a popadaných stromov. Pre prírodu je to dobré a dôležité, kmene buď zostávajú na mieste ako základ pre obnovu lužného lesa, alebo si ich bobor zakomponuje do svojho hradu,“ dodáva Jambor. V Trenčianskom luhu navyše žije niekoľko druhov vzácnych pavúkovcov, ktoré sú viazané na trsťové porasty. „Svoju reprodukčnú púť už začali aj obojživelníky, nad hladinou sa objavujú netopiere. Je tu bohatá biodiverzita a bystrému oku tu na jar neunikne riadne prírodné divadlo,“ myslí si Radovan Jambor.

V minulosti pritom bolo na území Trenčianskeho okresu menej lužných lesov ako dnes. Zmenilo to až vybudovanie Vážskej kaskády. „Dominantným sa stal mäkký lužný les s vŕbami a topoľmi, ktorý sa časom rozšíril, a vznikli nám tu aj chránené lokality ako Zamarovské jamy a dnes aj Trenčiansky luh,“ vysvetľuje Jambor. Kým v Trenčíne vďaka manipulácii s riečnou krajinou lužných lesov pribudlo, pohľad na celé povodie Váhu taký priaznivý nie je. „Úpadok je znateľný, prakticky celá inundácia Váhu začala v dôsledku ľudských zásahov vysychať. Povodňami zásobovaných porastov tohto biotopu tu nezostala ani len pätina,“ uzatvára Jambor.