Oblátky podľa Kukučína

Pruské

Súčasťou každého štedrovečerného stola sú aj oblátky. Sladké či slané, s plnkou či bez nej, s medom i cesnakom. Väčšina ľudí si ich zrejme prinesie z obchodu alebo z vianočných trhov. Vo viacerých rodinách ilavského okresu si však oblátky upečú doma. Verní tradíciám zostávajú napríklad aj v Pruskom. V pastoračnom centre tamojšej fary pečú dôchodcovia oblátky už niekoľko týždňov pred Vianocami a výslednou pochúťkou zásobia všetky príbytky v tejto farnosti.

Tento zvyk zaviedol pred rokmi miestny farár Ivan Kňaze, ktorého inšpirovala poviedka Martina Kukučína s názvom Vianočné oblátky. „Zaujalo ma, ako to všetko s oblátkami u nás bolo. Príjemné je preniesť sa do minulých čias, do malebných slovenských dedín, ktoré mali svoje čaro najmä počas Vianoc. Sneh, tvrdá práca, chudoba, ťažký život, zachovávanie zvykov. V rodinách však nechýbala veselosť,“ vysvetlil. V Pruskom napečú počas troch týždňov približne 35-tisíc oblátok, následne ich obstrihajú a zabalia. Na Štedrý deň sú práve oblátky často prvým jedlom sviatočnej večere, majú byť symbolom Božej štedrosti.

SOBÁŠNICA A MEDOVÝ KRÍŽIK NA ČELO

Soblahov

O Vianociach v okolí Trenčína vie hodiny rozprávať aj rodák zo Soblahova a držiteľ tradícií Jozef Ďurači. Aj v minulosti si tu ľudia rozdávali darčeky. Dospelí však boli z tohto zvyku vyčiarknutí. Obdarovali totiž len deti. Kým dnes hlavnú časť detských darčekov tvoria hračky a pyžamo s ponožkami sú len do počtu, kedysi to bolo opačne.

Hračky by ste pod stromčekom hľadali márne, Ježiško nosil praktické darčeky ako baranice či rukavice. Kto veľmi poslúchal a rodičia si to mohli dovoliť, našiel si dokonca aj topánky. Čo sa týka štedrovečerného menu, hlavným chodom bola kapustnica. Tá sa od chotára k chotáru robila na desiatky spôsobov. Niekto do nej pridal dubáky, slivky a v niektorých domácnostiach sa podávala takzvaná sobášnica. Nešlo pritom o špeciálnu svadobnú polievku. To sa len kapusta v jednom hrnci zosobášila s fazuľou. Ak sa do kapustnice pridala klobása a údené, tak to skôr až na Silvestra. Štedrá večera sa totiž stále niesla v pôstnom, bezmäsitom duchu. No kým gazdovia zasadli k slávnostnému stolu a dali deťom medový krížik na čelo, rodina sa zastavila v maštali. Slávnostného pohostenia sa dostalo aj tým, vďaka ktorým mali Vianoce naozaj štedré. Na mrkve či jabĺčku si pochutnali kravy aj kone. Podľa toho, kto čo choval. V teple domova sa už rodina navečerala, deti rozbalili darčeky, spoločne šli na polnočnú a predtým, než si ľahli, ustlali aj pre pocestného.

Poznáte Peln a Prampai?

HORNÝ TURČEK

Do druhej svetovej vojny tvorili karpatskí Nemci asi šesťdesiat percent populácie mesta Handlová. Do regiónu prišli najmä z Kremnice oveľa skôr, na prahu 20. storočia, keď sa v baniach otvárala priemyselná ťažba. Po vojne ich z 11 000 ostala necelá polovica, integrovanú menšinu dodnes pripomínajú typické kamenné domy. Hoci mnohí karpatskí Nemci boli prinútení vysťahovať sa, ich potomkovia sa do Handlovej a okolia stále vracajú. Tí, čo ostali, spomínajú...

Pani Hildegarda Radovská má 83 rokov a je šéfkou Karpatskonemeckého spolku v Handlovej. Duchom stále mladica, čo pred dvoma rokmi získala titul Zlatá seniorka roka 2014 v celoslovenskej ankete neziskovej organizácia Fórum pre pomoc starším. „Vianoce kedysi? Sú spojené s dedinou Horný Turček, tam som ich ako malé dievča trávila u babky. A podľa zvyklostí karpatských Nemcov. Celý deň sa nič nejedlo, bola to skúška výdrže. No keď sme veľmi pišťali od hladu, babka vytiahla koláč. Peln. Okrúhly, s priemerom asi štvrť metra, z tenučkého kysnutého cesta, po okrajoch širší. Potretý maslom, na ňom tvaroh alebo slivkový lekvár. Aj keď bol pôst, opatroval sa dobytok, bielili steny, upratovalo sa. A čakalo sa na večeru. Začínala neskoro, za hlbokej tmy, po ôsmej večer. Žiadna kapustnica s klobásou, tá sa smela koštovať až po návrate z polnočnej omše. Žiadne oblátky. Na úvod sa jedli orechy, ovocie a ako hlavný chod opekance s makom. Nič viac, ani ryba, ani šalát. Na stromčeku, ktorý bol spustený zhora z trámu, viseli len prírodné ozdoby a spievali sa staronemecké vianočné piesne,“ spomína si pani Hildegarda.

Údené či iné pochúťky z mäsa sa podávali až na prvý sviatok vianočný. K týmto sviatkom podľa starých zvykov patrila špeciálna pálenka s názvom Prampai a Zlatá seniorka roka 2014 ju pre najbližších vyrába dodnes. „Cukor necháme skaramelizovať, k tomu pridáme vodu, klinčeky a škoricu a celé to necháme vychladnúť na vlažnú teplotu. Následne vylúhujeme, precedíme a pridáme teplú vodku alebo lieh. Pálenka Prampai sa podáva teplá i studená, veľmi dobre sa pije, len to netreba prehnať.“

Kapustnica s dubákmi a vianočka

PAŽIŤ

Helena a Eliáš žijú v Pažiti neďaleko Partizánskeho. Vianoce oslavujú spolu už takmer 60 rokov. Počas dňa dodržujú pôst a po návrate z vianočnej liturgie si sadnú za štedrovečerný stôl. Otčenáš, oblátka s medom a cesnakom a potom... Potom prichádza pre mnohých kuriózna kombinácia. Kapustnica s dubákmi podávaná s domácou vianočkou.

Áno, kyslá polievka a k nej sladké pečivo. Keď zisťujeme, odkiaľ toto spojenie prišlo, nastane ticho. Po krátkej chvíli sa zhodnú na tom, že do domácnosti ju priniesol Eliáš, pôvodom z Gápla. Aj keď už vtedy išlo o zvláštnu kombináciu, v novej domácnosti sa ujala. A prijali ju aj ich synovia s manželkami. Dokonca aj svatovci. Dnes už vianočnú a silvestrovskú smotanovú kapustnicu zajedajú sladkou vianočkou aj ich vnúčatá s rodinami. Je pravda, že nad týmto chodom sa každý nový člen rodiny pozastavil, no po ochutnávke si už Vianoce bez nej nevedia predstaviť.

Rozprávanie o tejto nezvyčajnej kombinácii však končí vskutku kuriózne. Nakoniec sa totiž dozvedáme, že hoci si celá rodina gápelskú kapustnicu s vianočkou zobrala za svoju, hlavný importér, pán Eliáš, kapustnicu zajedá zásadne chlebom.