Len krôčik od rozospievanej Moravy, primknutá je k srdcu Javoriny. Aj tak by sa dala lokalizovať poloha dedinky Lubina, pričom sme si pomohli veršom Dušana Haruštiaka z publikácie o tejto obci. Lubina má množstvo prívlastkov, tajomstiev, veľa si pamätá. Je opradená vzácnou históriou, učupená v horskej doline, chránená Bielymi Karpatmi a najvyšším vrchom Veľkej Javoriny.

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje od roku 1392. Podľa súpisu z roku 1777 bolo v Lubine 23 sedliackych usadlostí a 264 želiarskych. Typické lubinské domy boli „pod výškou“. Pôdorys mal tvar obdĺžnika. Vpredu bola izba, za ňou pitvor s pecou, komora a hospodárske stavisko. Vchod bol do pitvora. Pred celým domom bol pozdĺž- ne „násyp“, po ktorom sa prechádzalo dovnútra. Takáto usadlosť bola na dlhej a úzkej parcele a pri dedení sa delila priečne. Tak vznikali viacdomové a dlhé dvory. Mali i svoje názvy podľa majiteľov. Zachovalo sa ich tu len zopár. V takomto dome sa narodil aj Samuel Štúr, významný pedagóg a otec Ľudovíta Štúra. Po rekonštrukcii objektu, zapísaného do zoznamu kultúrnych pamiatok, tu Obecné zastupiteľstvo v Lubine s pomocou Matice Slovenskej zriadilo múzeum – otvorené bolo v roku 1992. Okrem expozície o lubinských Štúrovcoch sa u dozviete aj o ďalšej osobnosti, rodákovi z Lubiny – Jozefovi Ľudovítovi Holubym, evanjelickom kňazovi a botanikovi svetového mena. „Je tu zrekonštruovaný jeho rodný dom aj stará fara, na ktorej pôsobil,“ dopĺňa starosta Lubiny Martin Beňatický.

Popri dokumentoch, ktoré približujú osudy týchto osobností národných dejín, sa v dru- hej časti expozície nachádzajú fragmenty k dejinám obce Lubina, najmä k histórii cirkevného života, školstva a remesiel, doplnené ukážkami ľudového odevu. „Najcennejšie na lubinskom kroji sú „proránky“. Je to výšivka na oplecku a límci rukávcov. Ide o charakteristický kruhový motív s dierkou uprostred, ojedinelý na Slovensku. Najstaršiu autentickú podobu lubinského kroja máme zachovanú na fotografi ách z roku 1900,“ vysvetľuje Martin Beňatinský, ktorý má mužský i ženský kroj vystavený v kancelárii na obecnom úrade.

Bohatý dokumentačný materiál v múzeu je aj v časti venovanej protifašistickému odboju v podjavorinskom kraji. Stála expozícia je zapožičaná zo Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave. Len pár kilometrov od obce na vrchu Roh nad časťou Hrnčiarové sa nachádza pamätný areál. Jeho súčasťou je mohyla venovaná partizánom padlým v Slovenskom národnom povstaní. Pod hlavnou tumbou, teda murovaným náhrobkom, je pochovaných 45 partizánov aj s veliteľom Milošom Uhrom, kpt. in memoriam, ktorého vyznamenali Štefánikovým radom 4. stupňa 8. mája 1992.

Areál je architektonicky veľmi vkusne riešený, dopĺňa ho socha partizána a tumby s názvami obcí, v ktorých sa bojovalo. Na tumbe s názvom obce Lubina sú osadené pamätné tabuľky známych utečencov z Osvienčimu – Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera. „Je tu výrazná stopa po partizánoch, veď sme boli centrom odboja. Veľmi veľa ich pochádza práve z tohto kraja, z Podjavoriny, Cetuny či Lubiny,“ vraví starosta.

Názov obce odvodený od duba

V okolí obce sú rozsiahle listnaté a ihličnaté lesy, ktoré sa striedajú s poľnohospodárskou pôdou, lúkami, pasienkami a ornou pôdou. Pôsobivý obraz dotvárajú aj ovocné sady so starými vzácnymi odrodami ovocných drevín – oskoruše, hrušky, jablone či slivky. „Napriek rečiam, že bošácka slivovica je top, nie je to tak. Aj pesničky máme krajšie,“ pousmeje sa starosta. „Tunajšej známej slivke belica sa tu dole až tak nedarí, ale hore na kopaniciach stále rodí. Je to dané klímou, pretože toto ovocie je ideálne do drsnejšieho prostredia. Tento rok sa veľmi darí jablkám, odrode oskoruše, ale tá je veľmi vzácna aj na lekárske účely. Po chotári ich nájdete mnoho, niektoré majú aj vyše 200 rokov,“ dopĺňa.

Výskyt vzácnych rastlín i živočíchov na území Veľkej Javoriny bol dôvodom na to, aby 30. júna 1988 túto oblasť s 83 hektármi vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu.

Názov obce Lubina je odvodený od slovného základu „lub“ s významom lyko (podkôrna časť listnatého stromu). Pomenovanie osady v dubovom poraste (dubina) je základom povesti o založení obce. „Lub-dubina, bude z teba Lubina.“ Na rôznych kúpno-predajných zmluvách na začiatku, ale aj v druhej polovici 19. storočia sú dve rôzne podoby pečatidiel Lubiny. Na jednom je vo vodorovnej polohe ryba, na druhom je zobrazený baránok so zástavou. V roku 1992 však schválili erb obce s motívom baránka, ktorý je na belasom podklade so zástavou a na nej je zlatý kríž ako symbol kresťanstva.

Z úst baránka sa odvíja stuha s hviezdou ako symbol zvestovania narodenia Ježiša Krista. Pod kopýtkami baránka sú tri dubové ratolesti zlatej farby, ktoré pripomínajú pôvodný názov obce Lubina.

Ľudia tu žijú tvrdý kopaničiarsky život. „Vôbec nevnímam, že sme na konci kraja. Nevidím rozdiel, či sa niektorá obec nachádza v strede kraja, alebo na okraji,“ rozvíja debatu starosta.

Obyvatelia majú blízko nielen k nášmu regiónu, ale aj k Morave, ktorá je doslova na pár krokov. „Hranica bola vykolíkovaná, ale nikdy neplatila. Nehovorím o 2. svetovej vojne či o rokoch rozdelenia, keď tu fungovala tvrdá čiara. No kadejaké cestičky, chodníčky zostali,“ uvádza Beňatinský. „Veľmi mi to tu pripomína môj rodný kraj, keďže pochádzam z východu. Som Rusín. Moja rodná chalupa stojí asi 500 metrov od čiary s Ukrajinou. Čiže z jedného konca republiky som sa presťahoval na druhý,“ pousmeje sa starosta obce, ktorá má 33 samostatných usadlostí, kde žijú tradiční kopaničiari. Niektorí už majú aj vyše 80 rokov.

Strom, pri ktorom sa stretávali Štúrovci

V okolí nájdete mnoho turistických chodníkov, či už pre peších alebo cyklonadšencov. Dokonca sa tu dá aj občerstviť a ubytovať. Buď v tesnej blízkosti amfiteátra, alebo v krčme s príznačným názvom Na konci sveta. „Podarilo sa nám odkúpiť od súkromného vlastníka motel Roh, ktorý kedysi obec Lubina postavila. Všetky obecné kultúrno-spoločenské podujatia robíme práve v amfiteátri,“ pokračuje Beňatinský. „Máme tam 63 hektárov krásneho pozemku. Lesy, cesty, chodníčky. Dá sa pozrieť na rôzne miesta, napríklad na Záhradskú, kde je Natura 2000, alebo na pamätné miesta, kadiaľ chodili Štúrovci či Holubyovci. Máme tu „tlstý buk“, pri ktorom sa stretávali Štúrovci a Hurbanovci, keď išli na Veľkú Javorinu. Dodnes ten strom stojí. S mestom Kunovice sme spravili „básnickú stezku“, ktorá má vyše 60 kilometrov. Tvoria ju kamene, ktoré sú od nás z Lubiny a na ktorých sú ceduľky s rôznymi našimi i moravskými výrokmi alebo básňami. Je to pekná cesta, nulový bod je na Javorine. Niektorí tam chodia pešo a dajú to za tri či štyri dni. Iní zase chodia na bicykloch,“ láka turistov do podjavorinského regiónu a obce Lubina prvý muž obce. Z rôznych miest neveľkej dediny vidno týčiaci sa Čachtický hrad. „Lubina kedysi patrila pod čachtické panstvo a tadiaľto viedli aj rôzne kupecké cesty,“ vysvetľuje Beňatický.

Množstvo podujatí aj vlastné nárečie

Každoročne do Lubiny lákajú turistov aj Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov, ktoré sa konajú na Veľkej Javorine, kde stojí aj Holubyho chata, ktorá je jednou z najstarších horských chát na Slovensku. „Tento rok sme podujatie poňali v menšom pre koronavírus. Pandémia ovplyvnila aj ďalšie akcie, ako napríklad Oslavy SNP, alebo ešte v apríli pletenie veľkonočných korbáčov, stavanie mája, Cestu rozprávkovým lesom na Deň detí či Lubinskú kosu, čo sú majstrovstvá Slovenska v ručnom kosení trávy. Tento rok to bolo spojené s Podjavorinskými folklórnymi slávnosťami, ktoré sú veľmi populárne. Organizujeme Tradičné stretnutie občanov na Chríbe či Traktoriádu, alebo Historickú žatvu s dobovými strojmi. Do amfiteátra sa nám niekoľkokrát podarilo dostať aj Radošinské naivné divadlo. S cirkvou usporadúvame Vianočný koncert. Koncom roka robíme aj Silvester na pomedzí spojený s Česko-slovenskou vatrou priateľstva a čuduj sa svete, chodí tam ešte viac ľudí ako na folklórne slávnosti,“ vymenúva starosta.

Lubinčania majú aj svoj nárečový slovník. Obsahuje viac ako 2700 nárečových slov, súpisných chotárnych názvov, opis prípravy ľudových jedál, spomienkové rozprávanie, zápis starodávnych svadobných piesní a zdedených prezývok. Nárečím ešte aj dnes hovoria niektorí starší obyvatelia Lubiny a ukrýva v sebe niektoré moravské výrazy. Napríklad koláč sa povie magaráše. „Používame aj nárečové slovíčka, ktoré sú vyslovene kopaničiarske. Napríklad proránek, ktorý sme spomenuli pri našich krojoch, je naše slovo,“ vraví starosta Martin Beňatický.

Lubinu môžete navštíviť v lete aj v zime a nudiť sa rozhodne nebudete. Či už sa vyberiete na túru po stopách partizánov, Štúrovcov a Holubyho, alebo navštívite niektoré z kultúrnych podujatí, objavíte kus krásneho kraja ukrytého pod Javorinou.

foto: Radovan Stoklasa